Človek musí mať vieru, či už v pravého Boha alebo vo falošného boha. Môže ho nazývať bohom alebo niečím iným. Týmto bohom môže byť strom, hviezda na oblohe, žena, šéf, vedecká teória alebo dokonca osobná túžba. Musí však veriť v niečo, čo nasleduje, čo posväcuje, ku čomu sa vracia vo svojom živote a možno za to aj zomrie. Toto nazývame uctievaním. Uctievanie pravého Boha oslobodzuje človeka od „otroctva“ voči iným a spoločnosti.

Pravý Boh je Stvoriteľ a uctievanie kohokoľvek iného ako pravého Boha zahŕňa tvrdenie, že sú bohmi, a Boh musí byť Stvoriteľom a dôkazom toho, že je Stvoriteľom, je buď pozorovanie toho, čo stvoril vo vesmíre, alebo zjavenie od Boha, o ktorom sa preukázalo, že je Stvoriteľom. Ak pre toto tvrdenie neexistuje dôkaz, ani zo stvorenia viditeľného vesmíru, ani zo slov Boha Stvoriteľa, potom sú títo bohovia nevyhnutne falošní.

Všímame si, že v časoch ťažkostí sa človek obracia k jedinej pravde a dúfa v jedného Boha a nič viac. Veda dokázala jednotu hmoty a jednotu poriadku vo vesmíre identifikáciou prejavov a javov vesmíru a skúmaním podobností a zhodností v existencii.

Predstavme si teda na úrovni jednej rodiny, keď sa otec a matka nezhodnú na osudovom rozhodnutí týkajúcom sa rodiny a obeťou ich nezhody je strata detí a zničenie ich budúcnosti. Čo tak, ak vesmíru vládnu dvaja alebo viacerí bohovia?

Všemohúci Boh povedal:

Keby boli na nebesiach a na zemi bohovia okrem Alaha, obaja by boli zničení. Vznešený je Alláh, Pán Trónu, nad to, čo opisujú. (Al-Anbiya: 22)

Zistili sme tiež, že:

Existencia Stvoriteľa musela predchádzať existencii času, priestoru a energie a na základe toho nemôže byť príroda príčinou stvorenia vesmíru, pretože samotná príroda pozostáva z času, priestoru a energie, a teda táto príčina musela existovať pred existenciou prírody.

Stvoriteľ musí byť všemohúci, teda mať moc nad všetkým.

Musí mať moc vydať príkaz na začatie stvorenia.

Musí mať vševedúcnosť, teda mať úplné poznanie všetkých vecí.

Musí byť jeden a individuálny, nesmie potrebovať inú príčinu k existencii s Ním, nesmie sa potrebovať vteliť do podoby žiadneho zo Svojich stvorení a v žiadnom prípade nesmie potrebovať mať manželku ani dieťa, pretože musí byť kombináciou vlastností dokonalosti.

Musí byť múdry a nerobiť nič iné, len kvôli zvláštnej múdrosti.

Musí byť spravodlivý a súčasťou Jeho spravodlivosti je odmeňovať a trestať a vzťahovať sa k ľudstvu, pretože by nebol bohom, keby ich stvoril a potom opustil. Preto k nim posiela poslov, aby im ukázali cestu a informovali ľudstvo o Jeho metóde. Tí, ktorí idú touto cestou, si zaslúžia odmenu a tí, ktorí sa od nej odchýlia, si zaslúžia trest.

Kresťania, Židia a moslimovia na Blízkom východe používajú slovo „Alah“ na označenie Boha. Vzťahuje sa na jediného pravého Boha, Boha Mojžiša a Ježiša. Stvoriteľ sa v Svätom Koráne stotožnil s menom „Alah“ a ďalšími menami a atribútmi. Slovo „Alah“ sa v Starom zákone spomína 89-krát.

Jednou z vlastností Všemohúceho Boha spomenutých v Koráne je: Stvoriteľ.

On je Alláh, Stvoriteľ, Tvorca, Tvorca. Jemu patria najkrajšie mená. Všetko, čo je na nebesiach a na zemi, Ho vyvyšuje. A On je Mocný, Múdry. [2] (Al-Hašr: 24).

Prvý, pred ktorým niet ničoho, a Posledný, po ktorom niet ničoho: „On je Prvý i Posledný, Zjavný i Pritomný a On vie o každej veci“ [3] (Al-Hadid: 3).

Správca, Ten, kto disponuje: On spravuje veci z neba na zem…[4] (As-Sajdah: 5).

Vševediaci, Všemohúci: ... On je vskutku vševediaci, všemohúci [5] (Fatir: 44).

Neprijíma podobu žiadneho zo Svojich stvorení: „Niet nič ako On a On je Počujúci, Vidiaci.“ [6] (Aš-Šúra: 11).

Nemá partnera ani syna: Povedz: „On je Boh, Jediný (1) Boh, Večné útočisko (2) Neplodí ani sa nenarodí (3) A niet nikoho, kto by sa Mu vyrovnal“ [7] (Al-Ikhlas 1-4).

Múdri: ...A Boh je vševediaci, nadovšetko múdry[8] (An-Nisa’: 111).

Spravodlivosť: ...a Pán tvoj nikomu neukrivdí [9] (Al-Kahf: 49).

Táto otázka pramení z mylnej predstavy o Stvoriteľovi a prirovnávania Ho k stvoreniu. Tento koncept je racionálne a logicky odmietaný. Napríklad:

Dokáže človek odpovedať na jednoduchú otázku: Ako vonia červená farba? Na túto otázku samozrejme neexistuje odpoveď, pretože červená nie je klasifikovaná ako farba, ktorú možno cítiť.

Výrobca produktu alebo položky, ako napríklad televízora alebo chladničky, stanovuje pravidlá a predpisy pre používanie zariadenia. Tieto pokyny sú napísané v knihe, ktorá vysvetľuje, ako zariadenie používať, a sú súčasťou balenia. Spotrebitelia musia tieto pokyny dodržiavať, ak chcú zariadenie využívať podľa plánu, pričom výrobca nie je viazaný týmito predpismi.

Z predchádzajúcich príkladov chápeme, že každá príčina má svojho pôvodcu, ale Boh jednoducho nebol spôsobený a nie je zaradený medzi veci, ktoré môžu byť stvorené. Boh je na prvom mieste pred všetkým ostatným; On je primárnym pôvodcom. Hoci zákon kauzality je jedným z Božích kozmických zákonov, všemohúci Boh je schopný robiť, čokoľvek chce, a má absolútnu moc.

Viera v Stvoriteľa je založená na skutočnosti, že veci sa neobjavujú bez príčiny, nehovoriac o tom, že rozsiahly obývaný hmotný vesmír a jeho stvorenia majú nehmotné vedomie a riadia sa zákonmi nehmotnej matematiky. Na vysvetlenie existencie konečného hmotného vesmíru potrebujeme nezávislý, nehmotný a večný zdroj.

Náhoda nemôže byť pôvodom vesmíru, pretože náhoda nie je primárnou príčinou. Je to skôr sekundárny dôsledok, ktorý závisí od prítomnosti iných faktorov (existencia času, priestoru, hmoty a energie), aby niečo vzniklo náhodou. Slovo „náhoda“ nemožno použiť na vysvetlenie čohokoľvek, pretože to vôbec nič nie je.

Napríklad, ak niekto vojde do svojej izby a nájde rozbité okno, opýta sa svojej rodiny, kto ho rozbil, a oni odpovedia: „Rozbilo sa náhodou.“ Táto odpoveď je nesprávna, pretože sa nepýtajú, ako sa okno rozbilo, ale kto ho rozbil. Náhoda opisuje dej, nie podmet. Správna odpoveď je povedať „Ten a ten to rozbil“ a potom vysvetliť, či to osoba, ktorá to rozbila, urobila náhodou alebo úmyselne. Toto platí presne pre vesmír a všetky stvorené veci.

Ak sa pýtame, kto stvoril vesmír a všetky tvory, a niektorí odpovedia, že vznikli náhodou, potom je odpoveď nesprávna. Nepýtame sa, ako vesmír vznikol, ale skôr kto ho stvoril. Náhoda teda nie je ani činiteľom, ani tvorcom vesmíru.

A tu prichádza otázka: Stvoril Stvoriteľ vesmír náhodou alebo zámerne? Odpoveď nám samozrejme dáva dej a jeho výsledky.

Ak sa teda vrátime k príkladu s oknom, predpokladajme, že človek vojde do svojej izby a nájde rozbité okenné sklo. Spýta sa svojej rodiny, kto ho rozbil, a oni odpovedia: „Ten a ten ho rozbil náhodou.“ Táto odpoveď je prijateľná a rozumná, pretože rozbitie skla je náhodná udalosť, ktorá sa môže stať náhodou. Ak však tá istá osoba vojde do svojej izby na druhý deň a nájde okenné sklo opravené a v pôvodnom stave a spýta sa svojej rodiny: „Kto ho náhodou opravil?“, odpovedia: „Ten a ten ho náhodou opravil.“ Táto odpoveď je neprijateľná a dokonca logicky nemožná, pretože oprava skla nie je náhodný čin; je to skôr organizovaný čin riadený zákonmi. Najprv sa musí odstrániť poškodené sklo, vyčistiť rám okna, potom sa musí narezať nové sklo na presné rozmery, ktoré zodpovedajú rámu, potom sa sklo pripevní k rámu gumou a nakoniec sa rám upevní na miesto. Žiadna z týchto akcií sa nemohla stať náhodou, ale skôr sa vykonali úmyselne. Racionálne pravidlo hovorí, že ak je akcia náhodná a nepodlieha systému, mohla sa stať náhodou. Organizovaný, prepojený čin alebo čin vyplývajúci zo systému sa však nemôže stať náhodou, ale skôr sa stal náhodou.

Ak sa pozrieme na vesmír a jeho stvorenia, zistíme, že boli stvorené v presnom systéme a že fungujú a podliehajú presným a konkrétnym zákonom. Preto hovoríme: Je logicky nemožné, aby vesmír a jeho stvorenia boli stvorené náhodou. Skôr boli stvorené zámerne. Náhoda je teda úplne vylúčená z otázky stvorenia vesmíru. [10] Kanál Yaqeen pre kritiku ateizmu a bezbožnosti. https://www.youtube.com/watch?v=HHASgETgqxI

Medzi dôkazy o existencii Stvoriteľa patrí aj:

1. Dôkazy o stvorení a existencii:

Znamená to, že stvorenie vesmíru z ničoho naznačuje existenciu Boha Stvoriteľa.

V stvorení nebies a zeme a v striedaní noci a dňa sú vskutku znamenia pre tých, ktorí majú rozum. [11] (Al Imran: 190)

2. Dôkaz o záväzku:

Ak povieme, že všetko má zdroj a že tento zdroj má zdroj, a ak táto postupnosť pokračuje donekonečna, potom je logické, že dospejeme k začiatku alebo koncu. Musíme dospieť k zdroju, ktorý nemá zdroj, a to nazývame „základná príčina“, ktorá sa líši od primárnej udalosti. Napríklad, ak predpokladáme, že Veľký tresk je primárnou udalosťou, potom je Stvoriteľ primárnou príčinou, ktorá túto udalosť spôsobila.

3. Sprievodca zvládnutím a usporiadaním:

To znamená, že presnosť konštrukcie a zákonov vesmíru naznačuje existenciu Boha Stvoriteľa.

Ten, ktorý stvoril sedem nebies vo vrstvách. V stvorení Milosrdného nevidíš žiadnu nezrovnalosť. Preto sa obzri späť, vidíš nejakú chybu? [12] (Al-Mulk: 3).

Vskutku, všetky veci sme stvorili s predurčením [13] (Al-Qamar: 49).

Sprievodca 4 starostlivosťou:

Vesmír bol stvorený tak, aby bol dokonale vhodný pre stvorenie človeka, a tento dôkaz je spôsobený vlastnosťami božskej krásy a milosrdenstva.

Boh stvoril nebesia a zem a zoslal z neba vodu a z nej priniesol plody ako potravu pre vás. A podriadil vám lode, aby sa plavili po mori na Jeho príkaz, a podriadil vám rieky. [14] (Ibrahim: 32)

5. Sprievodca podmanenosťou a riadením:

Vyznačuje sa atribútmi božskej majestátnosti a moci.

A stvoril pre vás pasúci sa dobytok; v ňom máte teplo a [početné] dobroty a z neho jete. (5) A máte v ňom ozdobu, keď ho ženiete späť [do zeme] a keď ho posielate na pašu. (6) A nesú váš náklad do zeme, do ktorej by ste sa nedostali inak ako s veľkými ťažkosťami. Váš Pán je naozaj dobrotivý a milosrdný. (7) A [Má] kone, mulice a osly, na ktorých môžete jazdiť a ako ozdobu. A stvoril to, čo nepoznáte. Vy viete [15] (An-Nahl: 5-8).

6-Sprievodca špecializáciami:

Znamená to, že to, čo vidíme vo vesmíre, mohlo mať mnoho podôb, ale Všemohúci Boh si vybral tú najlepšiu.

Videl si vodu, ktorú piješ? Zosielaš ju ty z oblakov, alebo ju zosielame My? My ju spracujeme slanou, prečo teda neďakuješ? [16] (Al-Waqi’ah: 68-69-70).

Či si nevidel, ako tvoj Pán roztiahol tieň? Keby bol chcel, mohol by ho udržať na mieste. Potom sme slnko urobili jeho vodítkom. [17] (Al-Furqan: 45)

Korán spomína možnosti vysvetlenia stvorenia a existencie vesmíru[18]: Božská realita: Boh, islam a fatamorgana ateizmu... Hamza Andreas Tzortzi

Alebo boli stvorení z ničoho, alebo sú oni stvoriteľmi? Alebo stvorili nebesia a zem? Nie sú si istí. Alebo majú poklady Pána tvojho, alebo sú oni vládcami? [19] (At-Tur: 35-37).

Alebo boli stvorené z ničoho?

To je v rozpore s mnohými prírodnými zákonmi, ktoré vidíme okolo nás. Jednoduchý príklad, napríklad tvrdenie, že egyptské pyramídy boli vytvorené z ničoho, stačí na vyvrátenie tejto možnosti.

Alebo sú to oni tvorcovia?

Sebastvorenosť: Mohol by sa vesmír stvoriť sám? Pojem „stvorený“ označuje niečo, čo neexistovalo a vzniklo. Sebastvorenosť je logická a praktická nemožnosť. Je to spôsobené tým, že sebastvorenosť znamená, že niečo existovalo a zároveň neexistovalo, čo je nemožné. Tvrdiť, že človek stvoril sám seba, znamená, že existoval ešte predtým, ako vznikol!

Aj keď niektorí skeptici argumentujú o možnosti spontánneho vzniku jednobunkových organizmov, na preukázanie tohto argumentu je potrebné najprv predpokladať, že prvá bunka existovala. Ak to predpokladáme, potom nejde o spontánny vznik, ale skôr o metódu rozmnožovania (nepohlavné rozmnožovanie), pri ktorej potomstvo vzniká z jedného organizmu a dedí genetický materiál iba tohto rodiča.

Mnoho ľudí, keď sa ich opýtajú, kto ich stvoril, jednoducho povedia: „Moji rodičia sú dôvodom, prečo som v tomto živote.“ Toto je jednoznačne stručná odpoveď, ktorá má nájsť cestu z tejto dilemy. Ľudia od prírody neradi hlboko premýšľajú a tvrdo sa snažia. Vedia, že ich rodičia zomrú a oni zostanú, nasledovaní ich potomkami, ktorí dajú rovnakú odpoveď. Vedia, že nemali žiadnu úlohu v stvorení svojich detí. Skutočná otázka teda znie: Kto stvoril ľudskú rasu?

Alebo stvorili nebo a zem?

Nikto nikdy netvrdil, že stvoril nebesia a zem, okrem Toho, ktorý jediný prikázal a stvoril. On je Ten, kto zjavil túto pravdu, keď poslal svojich poslov k ľudstvu. Pravda je, že On je Stvoriteľom, Pôvodcom a Vládcom nebies a zeme a všetkého medzi tým. Nemá partnera ani syna.

Všemohúci Boh povedal:

Povedz: „Vzývajte tých, ktorých považujete za bohov okrem Boha. Nemajú ani atómovú váhu na nebesiach, ani na zemi a nemajú na žiadnom z nich podiel a On medzi nimi nemá žiadneho zástancu.“ [20] (Saba’: 22)

Príkladom je situácia, keď sa na verejnom mieste nájde taška a nikto sa neprihlási k jej vlastníctvu okrem jednej osoby, ktorá poskytla špecifikácie tašky a jej obsahu, aby dokázala, že je jej. V tomto prípade sa taška stáva jeho právom, kým sa neobjaví niekto iný a netvrdí, že je jeho. Je to v súlade s ľudským zákonom.

Existencia Stvoriteľa:

Toto všetko nás vedie k nevyhnutnej odpovedi: existencii Stvoriteľa. Ľudia sa, zvláštne, vždy snažia predpokladať mnoho možností, ktoré sú od tejto možnosti ďaleko, akoby táto možnosť bola niečo imaginárne a nepravdepodobné, čomu sa nedá veriť ani ho overiť. Ak zaujmeme čestný a spravodlivý postoj a prenikavý vedecký pohľad, dospejeme k pravde, že Boh Stvoriteľ je nepochopiteľný. On je Ten, kto stvoril celý vesmír, takže Jeho podstata musí byť mimo ľudského chápania. Je logické predpokladať, že existenciu tejto neviditeľnej sily nie je ľahké overiť. Táto sila sa musí prejaviť spôsobom, ktorý považuje za vhodný pre ľudské vnímanie. Človek musí dospieť k presvedčeniu, že táto neviditeľná sila je realita, ktorá existuje, a že niet úniku z istoty tejto poslednej a zostávajúcej možnosti vysvetliť tajomstvo tejto existencie.

Všemohúci Boh povedal:

Utečte sa k Bohu! Veď ja som pre vás od Neho jasným varovateľom. [21] (Adh-Zariyat: 50)

Musíme veriť a podriadiť sa existencii tohto Boha Stvoriteľa, ak chceme hľadať večné dobro, blaženosť a nesmrteľnosť.

Vidíme dúhy a fatamorgány, ale neexistujú! A veríme v gravitáciu bez toho, aby sme ju videli, jednoducho preto, že to fyzikálna veda dokázala.

Všemohúci Boh povedal:

Žiadne videnie Ho nemôže pochopiť, ale On chápe každé videnie. On je Dômyselný, Znalý. [22] (Al-An’am: 103).

Napríklad, a len aby som uviedol príklad, ľudská bytosť nedokáže opísať niečo nehmotné, ako je „myšlienka“, jej hmotnosť v gramoch, dĺžka v centimetroch, chemické zloženie, farba, tlak, tvar a obraz.

Vnímanie sa delí na štyri typy:

Zmyslové vnímanie: napríklad videnie niečoho zrakom.

Imaginatívne vnímanie: porovnávanie zmyslového obrazu s pamäťou a predchádzajúcimi skúsenosťami.

Iluzórne vnímanie: prežívanie pocitov iných, napríklad pocit, že vaše dieťa je smutné.

Týmito tromi spôsobmi sa ľudia a zvieratá delia.

Mentálne vnímanie: Je to vnímanie, ktoré odlišuje iba ľudí.

Ateisti sa snažia tento typ vnímania zrušiť, aby ľudí prirovnali k zvieratám. Racionálne vnímanie je najsilnejším typom vnímania, pretože práve myseľ koriguje zmysly. Keď človek napríklad vidí fatamorgánu, ako sme spomenuli v predchádzajúcom príklade, úlohou mysle je informovať jeho majiteľa, že ide len o fatamorgánu, nie o vodu, a že jej vzhľad bol spôsobený iba odrazom svetla na piesku a že nemá žiadny základ v existencii. V tomto prípade ho zmysly oklamali a myseľ ho viedla. Ateisti odmietajú racionálne dôkazy a požadujú materiálne dôkazy, pričom tento pojem skrášľujú pojmom „vedecký dôkaz“. Nie sú racionálne a logické dôkazy tiež vedecké? V skutočnosti sú to vedecké dôkazy, ale nie materiálne. Viete si predstaviť, ako by reagovala, keby niekto, kto žil na planéte Zem pred päťsto rokmi, dostal predstavu o existencii drobných mikróbov, ktoré nemožno vidieť voľným okom. [23] https://www.youtube.com/watch?v=P3InWgcv18A Fadel Suleiman.

Hoci myseľ dokáže pochopiť existenciu Stvoriteľa a niektoré Jeho vlastnosti, má svoje limity a môže pochopiť múdrosť niektorých vecí a iných nie. Napríklad nikto nedokáže pochopiť múdrosť mysle fyzika, akým je napríklad Einstein.

„A Bohu patrí najvyšší príklad. Už len predpoklad, že ste schopní plne pochopiť Boha, je samotnou definíciou nevedomosti o Nem. Auto vás môže odviezť na pláž, ale nedovolí vám do nej vstúpiť. Napríklad, ak by som sa vás opýtal, koľko litrov morskej vody stojí a vy by ste odpovedali ľubovoľným číslom, potom ste nevedomý. Ak by ste odpovedali „Neviem“, potom ste vedomý. Jediný spôsob, ako poznať Boha, je prostredníctvom Jeho znamení vo vesmíre a Jeho koránskych veršov.“ [24] Z výrokov šejka Muhammada Rateba al-Nabulsiho.

Zdroje poznania v islame sú: Korán, Sunna a konsenzus. Rozum je podriadený Koránu a Sunne a tomu, čo naznačuje zdravý rozum, čo nie je v rozpore so zjavením. Boh stvoril rozum riadený kozmickými veršami a zmyslovými záležitosťami, ktoré svedčia o pravdách zjavenia a nie sú s ním v rozpore.

Všemohúci Boh povedal:

Nevideli azda, ako Boh začína stvorenie a potom ho opakuje? To je pre Boha ľahké. (19) Povedz: „Prejdite krajinou a všimnite si, ako začal stvorenie. Potom Boh uskutoční konečné stvorenie. Boh je vo všetkom mocný.“ [25] (Al-Ankabut: 19-20).

Potom zjavil Svojmu služobníkovi to, čo zjavil [26] (An-Nadžm: 10).

Najkrajšie na vede je, že nemá žiadne hranice. Čím viac sa do vedy ponárame, tým viac objavujeme nové vedy. Nikdy nebudeme schopní pochopiť všetko. Najchytrejší človek je ten, kto sa snaží pochopiť všetko, a najhlúpejší človek je ten, kto si myslí, že všetko pochopí.

Všemohúci Boh povedal:

Povedz: „Keby bolo more atramentom pre slová môjho Pána, more by sa vyčerpalo skôr, ako by sa vyčerpali slová môjho Pána, aj keby sme priniesli niečo podobné ako doplnok.“ [27] (Al-Kahf: 109)

Napríklad, a Boh je najlepším príkladom, a len pre predstavu, keď človek používa elektronické zariadenie a ovláda ho zvonku, nijako do zariadenia nevstupuje.

Aj keď hovoríme, že Boh to dokáže, pretože je schopný všetkého, musíme tiež akceptovať, že Stvoriteľ, Jediný Boh, sláva Mu, nerobí to, čo nie je vhodné na Jeho slávu. Boh je ďaleko nad tým.

Napríklad, a Boh má ten najvyšší príklad: žiadny kňaz alebo osoba s vysokým náboženským postavením by nevyšla na verejnú cestu nahá, aj keby to mohla urobiť, ale nevyšla by na verejnosť týmto spôsobom, pretože toto správanie nie je vhodné pre jeho náboženské postavenie.

V ľudskom práve, ako je dobre známe, porušenie práva kráľa alebo vládcu sa nerovná iným zločinom. A čo teda právo Kráľa kráľov? Právo Všemohúceho Boha nad Jeho služobníkmi je, aby bol uctievaný iba On, ako povedal Prorok (mier a požehnanie s ním): „Právo Boha nad Jeho služobníkmi je, aby Ho uctievali a nič Mu nepridružovali... Viete, aké je právo Božích služobníkov, ak to robia?“ Povedal som: „Boh a Jeho Posol vedia najlepšie.“ Povedal: „Právo Božích služobníkov nad Bohom je, aby ich netrestal.“

Stačí si predstaviť, že niekomu dáme dar a on niekomu inému poďakuje a chváli ho. Boh je toho najlepším príkladom. Toto je stav Jeho služobníkov so svojím Stvoriteľom. Boh im dal nespočetné požehnania a oni na oplátku ďakujú ostatným. Za každých okolností je Stvoriteľ od nich nezávislý.

Použitie slova „my“ Pánom svetov na opis seba samého v mnohých veršoch Svätého Koránu vyjadruje, že iba On vlastní atribúty krásy a majestátnosti. V arabčine tiež vyjadruje moc a veľkosť a v angličtine sa nazýva „kráľovské my“, kde sa zámeno v množnom čísle používa na označenie osoby vo vysokom postavení (ako je kráľ, monarcha alebo sultán). Korán však vždy zdôrazňoval jednotu Boha vo vzťahu k uctievaniu.

Všemohúci Boh povedal:

A povedz: „Pravda je od vášho Pána. Kto chce, nech verí, a kto chce, nech neverí.“ [28] (Al-Kahf: 29)

Stvoriteľ nás mohol prinútiť poslúchať a uctievať, ale nátlak nedosahuje cieľ, ktorý sa snažilo stvorenie človeka.

Božská múdrosť bola zastúpená v stvorení Adama a jeho vyznamenaní poznaním.

A naučil Adama mená – všetky – potom ich ukázal anjelom a povedal: „Oznámte mi ich mená, ak ste pravdomluvní.“ [29] (Al-Baqarah: 31).

A dal mu možnosť vybrať si.

A povedali sme: „Adam, bývaj ty a tvoja žena v raji a jedz z neho hojne, koľko chceš, ale k tomuto stromu sa nepribližuj, aby si nebol medzi tými, ktorí páchajú krivdy.“ [30] (Al-Baqarah: 35)

A dvere pokánia a návratu k Nemu sa mu otvorili, pretože voľba nevyhnutne vedie k chybám, pošmyknutiu sa a neposlušnosti.

Potom Adam dostal od svojho Pána slová a On mu odpustil. Veď On je ten, kto prijíma pokánie, Milosrdný. [31] (Al-Baqarah: 37)

Všemohúci Boh chcel, aby sa Adam stal kalifom na Zemi.

A keď Pán tvoj povedal anjelom: „Na zem umiestnim po sebe vládcu,“ povedali: „Umiestniš na ňu niekoho, kto tam bude šíriť skazu a prelievať krv, zatiaľ čo my Ťa budeme chváliť a svätiť?“ Povedal: „Ja viem, čo vy neviete.“ [32] (Al-Baqarah: 30)

Vôľa a schopnosť voľby sú samy osebe požehnaním, ak sa používajú a smerujú správne a správne, a kliatbou, ak sa zneužívajú na korupčné účely a ciele.

Vôľa a voľba musia byť plné nebezpečenstva, pokušení, boja a sebaboja a sú pre človeka nepochybne väčším stupňom a cťou ako podriadenosť, ktorá vedie k falošnému šťastiu.

Všemohúci Boh povedal:

Nie sú si rovní veriaci, ktorí sedia (doma), okrem tých, ktorí sú postihnutí, a tých, ktorí sa usilujú a bojujú na ceste Alaha svojím majetkom a svojimi životmi. Alláh uprednostnil tých, ktorí sa usilujú a bojujú svojím majetkom a svojimi životmi, pred tými, ktorí sedia (doma), o určitý stupeň. A všetkým Alláh prisľúbil dobro. A Alláh uprednostnil tých, ktorí sa usilujú a bojujú, pred tými, ktorí sedia (doma), veľkou odmenou. [33] (An-Nisa’: 95)

Aký má zmysel odmena a trest, ak neexistuje žiadna voľba, za ktorú si odmenu zaslúžime?

Toto všetko sa deje napriek tomu, že priestor voľby, ktorý je človeku daný, je v tomto svete v skutočnosti obmedzený a Všemohúci Boh nás bude brať na zodpovednosť iba za slobodu voľby, ktorú nám dal. Nemali sme na výber okolnosti a prostredie, v ktorom sme vyrastali, a nevybrali sme si svojich rodičov, ani nemáme kontrolu nad svojím vzhľadom a farbou pleti.

Keď sa človek ocitne veľmi bohatý a veľmi štedrý, pozve priateľov a blízkych na jedenie a pitie.

Tieto naše vlastnosti sú len malou časťou toho, čo má Boh. Boh, Stvoriteľ, má vlastnosti majestátnosti a krásy. On je Najmilostivejší, Najmilosrdnejší, Štedrý Darca. Stvoril nás, aby sme Ho uctievali, aby sa nad nami zľutoval, aby nás urobil šťastnými a aby nám dával, ak Ho úprimne uctievame, poslúchame Ho a dodržiavame Jeho prikázania. Všetky krásne ľudské vlastnosti sú odvodené z Jeho vlastností.

Stvoril nás a dal nám možnosť voľby. Môžeme si buď zvoliť cestu poslušnosti a uctievania, alebo poprieť Jeho existenciu a zvoliť si cestu vzbury a neposlušnosti.

Všemohúci Boh povedal:

A džinov a ľudí som stvoril len preto, aby ma uctievali. (56) Nechcem od nich žiadnu potravu ani nechcem, aby ma kŕmili. (57) Boh je ten, kto dáva zásoby, ten, kto má silu, ten, kto je Mocný. [34] (Adh-Dáríjat: 56-58).

Otázka Božej nezávislosti od Jeho stvorenia je jednou z otázok, ktoré stanovuje text a zdôvodnenie.

Všemohúci Boh povedal:

...Vskutku, Alah je nezávislý od svetov [35] (Al-Ankabut: 6).

Čo sa týka rozumu, je preukázané, že Stvoriteľ dokonalosti sa vyznačuje vlastnosťami absolútnej dokonalosti a jednou z vlastností absolútnej dokonalosti je, že nepotrebuje nič iné ako Seba, pretože Jeho potreba čohokoľvek iného ako Seba je vlastnosťou nedostatku, od ktorého je On, sláva Mu, ďaleko vzdialený.

Džinov a ľudí odlíšil od všetkých ostatných tvorov ich slobodou voľby. Rozdiel medzi človekom a jeho priamym oddaním sa Pánovi svetov a úprimnou službou Mu z vlastnej slobodnej vôle. Týmto naplnil Stvoriteľovu múdrosť, keď postavil človeka do popredia celého stvorenia.

Poznanie Pána svetov sa dosahuje pochopením Jeho krásnych mien a najvyšších vlastností, ktoré sa delia do dvoch základných skupín:

Mená krásy: Sú to všetky atribúty, ktoré sa vzťahujú na milosrdenstvo, odpustenie a láskavosť, vrátane Najmilostivejšieho, Najmilosrdnejšieho, Poskytovateľa, Darcu, Spravodlivého, Súcitného atď.

Mená majestátnosti: Sú to všetky atribúty, ktoré sa vzťahujú na silu, moc, veľkosť a majestátnosť, vrátane Al-Aziz, Al-Jabbar, Al-Qahar, Al-Qadib, Al-Kafidh atď.

Poznanie vlastností Všemohúceho Boha si vyžaduje, aby sme Ho uctievali spôsobom, ktorý zodpovedá Jeho majestátu, oslave a transcendencii všetkého, čo sa Mu nepatrí, hľadali Jeho milosrdenstvo a vyhýbali sa Jeho hnevu a trestu. Uctievanie Jeho zahŕňa poslúchanie Jeho prikázaní, vyhýbanie sa Jeho zákazom a vykonávanie reforiem a rozvoja na zemi. Na základe toho sa koncept pozemského života stáva skúškou a pokušbou pre ľudstvo, aby sa mohli odlíšiť a Alah mohol povýšiť rady spravodlivých, ktorí si tak zaslúžia nástupníctvo na zemi a dedičstvo Raja v posmrtnom živote. Medzitým budú skazení v tomto svete zahanbení a potrestaní v pekelnom ohni.

Všemohúci Boh povedal:

To, čo je na zemi, sme už ozdobili, aby sme ich vyskúšali a zistili, ktorý z nich je v skutku najlepší. [36] (Al-Kahf: 7)

Otázka Božieho stvorenia ľudských bytostí súvisí s dvoma aspektmi:

Aspekt súvisiaci s ľudstvom: Toto je jasne vysvetlené v Koráne a ide o realizáciu uctievania Boha s cieľom získať Raj.

Aspekt, ktorý sa týka Stvoriteľa, sláva Mu: múdrosť stvorenia. Musíme pochopiť, že múdrosť je len Jeho a nie starosť žiadneho z Jeho stvorení. Naše poznanie je obmedzené a nedokonalé, zatiaľ čo Jeho poznanie je dokonalé a absolútne. Stvorenie človeka, smrť, zmŕtvychvstanie a posmrtný život sú všetko veľmi malé časti stvorenia. Toto je Jeho starosť, sláva Mu, a nie starosť žiadneho iného anjela, človeka alebo iného.

Anjeli položili túto otázku svojmu Pánovi, keď stvoril Adama, a Boh im dal konečnú a jasnú odpoveď, ako On, Všemohúci, hovorí:

A keď Pán tvoj povedal anjelom: „Na zem umiestnim po sebe vládcu,“ povedali: „Umiestniš na ňu niekoho, kto tam bude šíriť skazu a prelievať krv, zatiaľ čo my Ťa budeme chváliť a svätiť?“ Povedal: „Ja viem, čo vy neviete.“ [37] (Al-Baqarah: 30).

Božia odpoveď na otázku anjelov, že On vie, čo oni nevedia, objasňuje niekoľko vecí: že múdrosť stvorenia človeka je len Jeho, že táto záležitosť je úplne Božou záležitosťou a že stvorenia s ňou nemajú žiadnu súvislosť, pretože On je Činiteľom toho, čo chce[38] a nikto sa Ho nepýta na to, čo robí, ale oni sú pýtaní[39] a že dôvodom stvorenia ľudských bytostí je poznanie z Božieho poznania, ktoré anjeli nepoznajú, a pokiaľ sa záležitosť týka Božieho absolútneho poznania, On pozná múdrosť lepšie ako oni a nikto z Jeho stvorení ju nepozná, okrem s Jeho dovolením. (Al-Buruj: 16) (Al-Anbiya’: 23).

Ak chcel Boh dať svojmu stvoreniu možnosť vybrať si, či bude existovať na tomto svete alebo nie, potom si jeho existencia musí byť najprv uvedomená. Ako môžu mať ľudia názor, keď existujú v ničote? Ide tu o otázku existencie a neexistencie. Ľudská pripútanosť k životu a jeho strach z neho je najväčším dôkazom jeho spokojnosti s týmto požehnaním.

Požehnanie života je skúškou pre ľudstvo, aby rozlíšilo dobrého človeka, ktorý je spokojný so svojím Pánom, od zlého človeka, ktorý je s Ním nespokojný. Múdrosť Pána svetov pri stvorení si vyžadovala, aby títo ľudia boli vybraní pre Jeho priazeň, aby mohli dosiahnuť Jeho čestný príbytok v posmrtnom živote.

Táto otázka naznačuje, že keď sa myseľ zmocnia pochybnosti, zatienia logické myslenie a sú jedným zo znakov zázračnej povahy Koránu.

Ako povedal Boh:

Odvrátim od Svojich znamení tých, ktorí sa na zemi bezprávne pýchajú. A ak uvidia každé znamenie, neuveria vňe. A ak uvidia cestu správneho vedenia, nebudú ju brať ako cestu. A ak uvidia cestu bludu, budú ju brať ako cestu. To preto, že popierali Naše znamenia a boli k nim ľahostajní. [40] (Al-A’raf: 146)

Nie je správne považovať poznanie Božej múdrosti v stvorení za jedno z našich práv, ktoré požadujeme, a preto jej odopieranie nie je voči nám nespravodlivé.

Keď nám Boh dáva možnosť žiť večne v nekonečnej blaženosti v raji, kde je to, čo žiadne ucho nepočulo, žiadne oko nevidelo a čo ľudská myseľ nepomyslela, aká nespravodlivosť je v tom?

Dáva nám slobodnú vôľu rozhodnúť sa, či si to vyberieme, alebo si vyberieme trápenie.

Boh nám hovorí, čo nás čaká, a dáva nám veľmi jasnú mapu, ako dosiahnuť túto blaženosť a vyhnúť sa mučeniu.

Boh nás rôznymi spôsobmi povzbudzuje, aby sme sa vydali cestou do raja a opakovane nás varuje pred cestou do pekla.

Boh nám rozpráva príbehy o ľuďoch Raja a o tom, ako ho získali, a príbehy o ľuďoch Pekla a o tom, ako trpeli jeho muky, aby sme sa mohli poučiť.

Hovorí nám o dialógoch medzi obyvateľmi Raja a obyvateľmi Pekla, ktoré sa medzi nimi uskutočnia, aby sme dobre pochopili ponaučenie.

Boh nám dáva desať dobrých skutkov za dobrý skutok a jeden zlý skutok za zlý skutok a hovorí nám to, aby sme sa ponáhľali konať dobré skutky.

Boh nám hovorí, že ak po zlom skutku nasleduje dobrý, vymaže sa. Získame desať dobrých skutkov a zlý skutok je z nás vymazaný.

Hovorí nám, že pokánie zmaže to, čo bolo predtým, takže ten, kto činí pokánie z hriechu, je, akoby nemal hriech.

Boh robí toho, kto vedie k dobru, podobným tomu, kto ho koná.

Alah veľmi uľahčuje dosahovanie dobrých skutkov. Hľadaním odpustenia, oslavovaním Alaha a spomínaním na Neho môžeme dosiahnuť veľké dobré skutky a bez ťažkostí sa zbaviť svojich hriechov.

Nech nás Boh odmení desiatimi dobrými skutkami za každé písmeno Koránu.

Boh nás odmeňuje už len za náš úmysel konať dobro, aj keď to nedokážeme. Nevolá nás na zodpovednosť za naše zlé úmysly, ak ich nekonáme.

Boh nám sľubuje, že ak sa ujmeme iniciatívy konať dobro, rozšíri naše vedenie, dá nám úspech a uľahčí nám cesty dobra.

Aká nespravodlivosť je v tomto?

V skutočnosti sa k nám Boh správal nielen spravodlivo, ale aj milosrdne, štedro a láskavo.