Džihád znamená bojovať proti sebe samému, aby sa zdržalo hriechov, matkin boj znášať bolesť tehotenstva, študentovu usilovnosť v štúdiu, boj o obranu vlastného bohatstva, cti a náboženstva, dokonca aj vytrvalosť v činoch uctievania, ako je pôst a modlitba včas, sa považuje za druh džihádu.
Zisťujeme, že význam džihádu nie je, ako ho niektorí chápu, zabíjanie nevinných a mierumilovných nemoslimov.
Islam si cení život. Nie je dovolené bojovať proti mierumilovným ľuďom a civilistom. Majetok, deti a ženy musia byť chránené aj počas vojen. Taktiež nie je dovolené mrzačiť alebo znetvorovať mŕtvych, pretože to nie je súčasťou islamskej etiky.
Prorok, nech ho Boh žehná a daruje mu mier, pôsobil v teréne a usmerňoval moslimov k najvyššej koncepcii džihádu, stanovoval jeho ciele a zovšeobecňoval jeho pravidlá a kontroly prostredníctvom nasledujúcich krokov:

Po prvé: Rozšírenie rozsahu konceptu džihádu

V Prorockej sunne nachádzame dôraz na široké a rozmanité významy džihádu, takže tento koncept nie je obmedzený len na obraz konfrontácie s nepriateľom na bojisku. Hoci ide o širšiu oblasť, na ktorú sa význam džihádu vzťahuje, a je to zamýšľaný význam vo väčšine textov spomenutých v tejto kapitole, Prorocká sunna nás informuje o ďalších konceptoch džihádu, ktoré slúžia ako úvod, prostredníctvom ktorého sa k tomuto obrazu dá dospieť.
Medzi ne patrí: Džihád proti sebe samému v poslušnosti Alahovi. Al-Bukhari zahrnul do svojej Sahih kapitolu s názvom „Ten, kto bojuje proti sebe samému v poslušnosti Alahovi“ a zahrnul hadís od Fadalaha ibn Ubajda (nech je s ním Alah spokojný), ktorý povedal: Počul som Alahovho posla (požehnanie a mier s ním) povedať: „Ten, kto bojuje, je ten, kto bojuje proti sebe samému.“ Namiesto toho považoval boj proti sebe samému v poslušnosti a jeho brzdenie v neposlušnosti za džihád, pretože pre svoj sklon k lenivosti v poslušnosti a túžbu po neposlušnosti je v skutočnosti považovaný za nepriateľa človeka. Preto Prorok (požehnanie a mier s ním Alah) považoval konfrontáciu s týmto ja za džihád kvôli ťažkostiam s prekonaním túžob. V skutočnosti to môže byť ťažšie ako prekonanie nepriateľa na bojisku. V skutočnosti je džihád proti sebe samému základom džihádu proti nepriateľovi a nemožno ho dosiahnuť bez toho, aby sa najprv džihád proti sebe samému zaviedol.
Medzi ne patrí: hovorenie pravdy, prikazovanie toho, čo je správne, a zakazovanie toho, čo je nesprávne, najmä ak sa to deje pred niekým, koho moc sa obáva medzi tými, ktorí sú pri moci, ako v hadíse od Abu Sa’ida al-Khudriho (nech je s ním Alah spokojný), ktorý povedal: Posol Alláha (mier a požehnanie Alaha s ním) povedal: „Najväčšou formou džihádu je slovo spravodlivosti pred tyranským vládcom.“ Rozprával to al-Tirmidhi vo svojom Sunan. V al-Mu’jam al-Awsat, z autority Ibn Abbása, ktorý povedal: Posol Alláha (mier a požehnanie Alaha s ním) povedal: „Pánom mučeníkov v Deň zmŕtvychvstania bude Hamza ibn 'Abd al-Muttalib a muž, ktorý sa postaví tyranskému vládcovi, zakáže mu to a bude mu to prikazovať, a bude zabitý.“ Je to preto, že ktokoľvek je príliš slabý na to, aby hovoril pravdu, podporil utláčaného, nastolil právo alebo zakázal zlo, je v iných veciach ešte slabší. Moslimovia v tomto type džihádu zoslabli, buď z túžby po svetskom zisku, alebo zo strachu z nešťastia, ktoré ich postihne. A Alah je Ten, od koho sa žiada pomoc.
Prijatý hadždž je jednou z foriem džihádu pre moslimské ženy, pretože Prorok (mier a požehnanie Alaha s ním) z neho urobil formu džihádu pre moslimské ženy, ako v hadíse našej matky Aiši (nech je s ňou Alah spokojný), ktorá povedala: „Ó, Posol Alaha, považujeme džihád za najlepší čin. Nemali by sme sa zapojiť do džihádu?“ Povedal: „Nie, ale najlepší džihád je prijatý hadždž.“ Rozpráva Al-Bukhari vo svojom Sahihu. Je to preto, že prijatý hadždž vyžaduje boj proti sebe samému a Satanovi, znášanie rôznych ťažkostí a obetovanie vlastného majetku a tela kvôli nemu.
Prorok, nech ho Boh požehná a dá mu pokoj, teda nazval službu rodičom a snahu zabezpečiť seba a svoju rodinu džihádom na Božej ceste, čo robí pojem džihádu oveľa širším, než aký existuje v mentálnej predstave niektorých. V skutočnosti môžeme do toho, čo bolo spomenuté, vo všeobecnom zmysle zahrnúť všetko, čo má význam výslovne uvedených spoločných záväzkov, ktoré dosahujú dostatočnosť pre tento národ vo vojenských, priemyselných, technologických a iných aspektoch kultúrnej renesancie moslimov, pokiaľ je cieľom dosiahnuť nástupníctvo Božieho náboženstva na zemi, potom je to zahrnuté v džiháde na Božej ceste.

Po druhé: Rozšírenie nástrojov a prostriedkov džihádu.

Z vyššie uvedeného je nám jasné, že koncept džihádu na ceste Alaha je široký a zahŕňa mnoho aspektov dobra. Zostáva už len objasniť široký koncept nástrojov a prostriedkov, ktorými sa džihád na ceste Alaha dosahuje, aby si nikto nemyslel, že ak nie je schopný fyzicky vykonať džihád, tak si nesplnil svoju povinnosť. Nástroje džihádu sú skôr také široké ako samotný koncept džihádu. Sú to stupne, ktorými moslim prechádza z jednej stupne do druhej podľa okolností a podmienok, ako v hadíse Abdullaha ibn Mas’uda, že Posol Alláha, nech ho Alláh požehná a udelí mu mier, povedal: „Niet proroka, ktorého by Alláh poslal k národu predo mnou, okrem toho, ktorý by mal učeníkov a spoločníkov zo svojho národa, ktorí prijali jeho Sunnu a riadili sa jeho príkazmi. Potom po nich prídu nástupcovia, ktorí hovoria to, čo nerobia, a robia to, čo im nie je prikázané. Takže ktokoľvek proti nim bojuje rukou, je veriaci, ktokoľvek proti nim bojuje jazykom, je veriaci a ktokoľvek proti nim bojuje srdcom, je veriaci a okrem toho niet ani horčičného zrnka viery.“ Rozpráva Muslim vo svojej Sahih.
Al-Nawawi vo svojom komentári k Muslimovi povedal: „O vyššie uvedených (učencoch) panujú rozdielne názory.“ Al-Azhari a ďalší povedali: „Sú to úprimní a vyvolení z prorokov a úprimní sú tí, ktorí sú očistení od každej chyby.“ Iní povedali: „Ich podporovatelia.“ Bolo tiež povedané: „Mudžahedíni.“ Bolo tiež povedané: „Tí, ktorí sú spôsobilí pre kalifát po nich.“ (Al-Khuluf) s dammou na kha’ je množné číslo od khuluf so sukúnom na lam, a to je ten, kto nesúhlasí so zlom. Čo sa týka s fathou na lam, je to ten, kto nesúhlasí s dobrom. Toto je najznámejší názor.“
Dôkazom v hadíse pre to, čím sa zaoberáme, sú tie hodnosti a nástroje, na ktoré poukázal Prorok, nech ho Boh požehná a dá mu mier, a že prostredníctvom nich sa džihád dosahuje v poradí podľa schopností a možností, ako v jeho výroku: „Takže ktokoľvek proti nim bojuje rukou, je veriaci, a ktokoľvek proti nim bojuje jazykom, je veriaci, a ktokoľvek proti nim bojuje srdcom, je veriaci, a okrem toho niet ani horčičného zrnka viery.“
Prvá vec, ktorá sa tým dosiahne, je: Džihád rukou pre kohokoľvek, kto je toho schopný spomedzi tých, ktorí majú moc alebo autoritu, alebo jazykom pre kohokoľvek, kto je toho schopný spomedzi ľudí s názormi, myslením a médiami, čo sa dnes stalo jednou z najširších oblastí a nástrojov džihádu jazykom, a to vysvetľovaním pravdy, ktorú Alláh chce od stvorenia, a obhajobou definitívnych a jasných princípov náboženstva atď., až kým sa vec neskončí popretím v srdci, keď je tu úplná neschopnosť. Tento stupeň popretia nezmizne, keď nie je schopnosť urobiť to, čo bolo predtým; pretože každý to dokáže a je to dôkaz toho, čo zostalo z viery v srdci služobníka!!
Medzi vecami, v ktorých Prorok, nech ho Boh požehná a dá mu mier, zdôraznil šírku nástrojov a prostriedkov džihádu, je to, čo bolo spomenuté v Al-Musnade z autority Anasa, ktorý povedal: Posol Boží, nech ho Boh požehná a dá mu mier, povedal: „Bojujte proti polyteistom svojím majetkom, svojimi životmi a svojimi jazykmi.“ Jeho reťazec prenosu je autentický podľa moslimských kritérií.

Po tretie: Ciele boja v islame:

Prorok (mier a požehnanie s ním) prišiel napraviť koncept boja v živote arabskej spoločnosti, ktorý bol založený na kmeňových nájazdoch, ku ktorým medzi nimi dochádzalo na predislamských základoch. Zaviedol boj, ktorého najväčším cieľom bolo pozdvihnúť jedine slovo Alaha. Z ich sŕdc odstránil všetky predislamské ciele pomsty, chvastania sa, podpory bratrancov, zmocňovania sa bohatstva a vlastnenia a ponižovania otrokov. Tieto ciele už nemali hodnotu v prorockej logike odvodenej z nebeského zjavenia. Povedal im, ako v hadíse Abu Musu al-Aš'áriho (nech je s ním Alah spokojný), že k Prorokovi (mier a požehnanie s ním) prišiel beduínsky muž a povedal: Ó, Posol Alaha, človek bojuje o korisť, človek bojuje, aby si ho pamätali, a človek bojuje, aby ho videli, takže kto bojuje v ceste Alaha? Posol Alaha (mier a požehnanie s ním) povedal: „Kto bojuje tak, aby slovo Alaha bolo najvyššie, potom bojuje v ceste Alaha.“ Rozprával Muslim vo svojej Sahih.
Tento cieľ sa dosahuje volaním ľudí k islamu a odstraňovaním prekážok brániacich tomuto spravodlivému volaniu, aby ľudia mohli počuť o islame a dozvedieť sa o ňom. Potom majú na výber, či ho prijmú a vstúpia doň, alebo budú žiť v jeho tieni v pokoji. Ak sa však rozhodnú zabrániť ľuďom volať k islamu, potom nezostáva nič iné, len proti nim bojovať, ako povedal al-Nawawi, nech sa nad ním Boh zmiluje, v knihe Rawdat al-Talibin: „Džihád je donucovacie volanie, takže sa musí vykonávať čo najviac, kým nezostane nikto okrem moslima alebo mierumilovného človeka.“
Boj v islame nebol predpísaný na vykorenenie neveriacich zo zeme, pretože by to bolo v rozpore s univerzálnou Božou vôľou. Preto islam nepovoľuje zabíjanie nikoho, kto je v absolútnom zmysle označený za neveriaceho. Namiesto toho musí byť daná osoba bojovníkom, agresorom a podporovateľom moslimov. Ibn Tajmíja hovorí: „Vyhlásenie Proroka, mier a požehnanie s ním: ‚Bolo mi prikázané bojovať proti ľuďom, kým nevysvedčia, že niet boha okrem Boha a že ja som Boží posol. Ak to urobia, potom sú ich krv a majetok predo mnou chránené, s výnimkou oprávneného dôvodu a ich zúčtovanie je u Boha.‘ Toto je zmienka o účele, pre ktorý je boj s nimi dovolený, takže ak to urobia, boj s nimi je zakázaný. Význam je: Nebolo mi prikázané bojovať, s výnimkou tohto účelu. To neznamená, že mi bolo prikázané bojovať proti každému za tento účel, pretože to je v rozpore s textom a konsenzuom. Nikdy to neurobil, skôr jeho praxou bolo, že ktokoľvek s ním uzavrel mier, nebojoval s ním.“
Koncept džihádu je teda podľa prorockej logiky integrovaný systém pravidiel, učení, vznešených cieľov a rôznych nástrojov a prostriedkov podľa okolností a podmienok. Nie je to improvizovaný proces podliehajúci rozmarom a politike, ale skôr je to dobre zavedená šaría a ustanovená povinnosť. V čistej prorockej sunne je najvyšším uplatnením džihádu jeho komplexný koncept, široké nástroje a hlboké ciele. Žiadna džihádová skúsenosť nemôže priniesť ovocie, pokiaľ nie je riadená spravodlivým prorockým uplatnením tejto veľkej povinnosti.