1. Nebol som taký hlúpy, aby som armádnemu vedeniu povedal ešte pred vstupom do armády alebo po tom, čo som sa stal dôstojníkom, že sa snažím viesť džihád v Čečensku, Bosne alebo iných islamských krajinách, ale toto presvedčenie vo mne zostalo a nikomu som ho neprezradil, aby ma neobvinili z extrémizmu.
2- Knihy o islamských výbojoch, ktoré som napísal pred revolúciou, armáda nepoznala a ich písanie a publikovanie boli tajné bez toho, aby som vo svojich knihách spomenul, že som dôstojník. Taktiež som si skrátil meno z Tamer Mohamed Samir Mohamed Badr na Tamer Badr len preto, aby sa ku mne nemohli dostať.
3- Je možné, že ma tajné služby zaradili na čiernu listinu, pretože som sa modlil povinné modlitby v mešite, alebo preto, že sme s manželkou odmietli, aby si dala dole hidžáb, aby sme mohli cestovať ako vojenský pridelenec. Preto som očakával, že armáda ma nenechá na pokoji, kým nedosiahnem hodnosť brigádneho generála. Moje skoré prepustenie z armády sa pre mňa očakávalo, keď dosiahnem hodnosť kapitána, či už som o to požiadal alebo nie.
4- Keď som vstúpil do armády, vstúpil som v mladosti a mal som cieľ, ktorým bolo byť umučený vo vojne, o ktorej som si myslel, že je tesne medzi nami a sionistickou entitou. Preto som sa rozhodol byť v pechote, aby som bol v popredí tejto vojny. Keď som zostal v armáde a videl som stav, v akom sme sa nachádzali, pridal som sa k tomuto cieľu, ktorým bolo dosiahnuť hodnosť, ktorá by mi umožnila zmeniť súčasnú situáciu, ak by som nedosiahol umučenú smrť vo vojne.
5. Počas revolúcie 25. januára som mal nádej na zmenu, ale tá rýchlo vyprchala. Preto som sa vždy tajne zúčastňoval pochodov miliónov mužov. Boh vie, či ma niekto sledoval alebo nie, až kým som počas udalostí s Mohamedom Mahmúdom neoznámil svoj vstup do revolúcie. Potom som sa pre tajné služby stal ako otvorená kniha a vedeli o mne všetko od detstva až do súčasnosti.
6- Po 30. júni som nepochyboval o tom, že nebudem môcť pokračovať v armáde, a tak som požiadal o predčasný odchod do dôchodku. Napriek mojej láske k armáde som za týchto okolností nemohol pokračovať.
7- Niektorí ľudia sa často pýtajú: „Sú v armáde dôstojníci ako ja?“ Hovorím im: „Poznám veľa dôstojníkov, ktorí sú oveľa lepší ako ja, ktorí sú slušne vychovaní a nábožensky oddaní. Niektorí z nich boli pokúšaní a zmenili sa, zatiaľ čo iní zostávajú neochvejní vo svojich zásadách. Tí, ktorí zostávajú neochvejní vo svojich zásadách, to určite nedokážu vyjadriť z dôvodov, ktoré som spomenul predtým.“
8- Keď sa ma niekto opýta, či ľutujem, že som od začiatku vstúpil do Vojenskej akadémie, poviem mu, že to neľutujem. V armáde som sa naučil veci, ktoré by som sa nikde inde nenaučil.
9. Keď sa ma niekto opýta, či ľutujem, že som požiadal o odchod z armády, poviem mu, že to neľutujem. Do armády som vstúpil z konkrétneho dôvodu. Ak sa tento účel zneužíva na osobný zisk alebo iné účely, potom nemám dôvod pokračovať v armáde.
10- Nakoniec, nenávidím armádu, ale nenávidím jej používanie a zneužívanie pre osobné záujmy a ciele.