{"id":21958,"date":"2025-03-27T12:15:19","date_gmt":"2025-03-27T12:15:19","guid":{"rendered":"https:\/\/tamerbadr.com\/?p=21958"},"modified":"2025-04-20T09:06:26","modified_gmt":"2025-04-20T09:06:26","slug":"gjfjhdf","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/archives\/21958","title":{"rendered":"Dobytie Kon\u0161tant\u00ednopolu"},"content":{"rendered":"
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

6. marca 2019<\/span><\/span><\/h1><\/div><\/div><\/div>
\u00a0<\/div><\/div><\/div><\/div>

Dobytie Kon\u0161tant\u00ednopolu<\/strong>

Moslimovia \u010dakali viac ako osem storo\u010d\u00ed na naplnenie prorockej radostnej spr\u00e1vy o dobyt\u00ed Kon\u0161tant\u00ednopolu. Bol to vz\u00e1cny sen a drah\u00e1 n\u00e1dej, ktor\u00e1 prenasledovala vodcov a dobyvate\u013eov a jej plamene s plyn\u00facim \u010dasom a rokmi nezhasli. Zostal horiacim cie\u013eom, ktor\u00fd v \u013eu\u010foch podnecoval nesmiernu t\u00fa\u017ebu ho dosiahnu\u0165, aby ten, kto dobyje, bol predmetom Prorokovej chv\u00e1ly, ke\u010f povedal: \u201eKon\u0161tant\u00ednopol bude ur\u010dite dobyt\u00fd. Ak\u00fd to bude vynikaj\u00faci vodca a ak\u00e1 vynikaj\u00faca bude t\u00e1to arm\u00e1da.\u201c

Stav Kon\u0161tant\u00ednopolu<\/strong>
Kon\u0161tant\u00ednopol je jedno z najd\u00f4le\u017eitej\u0161\u00edch miest sveta. Zalo\u017eil ho v roku 330 n. l. byzantsk\u00fd cis\u00e1r Kon\u0161tant\u00edn I. Mal jedine\u010dn\u00e9 glob\u00e1lne postavenie, a\u017e do takej miery, \u017ee sa o \u0148om hovorilo: \u201eKeby bol svet jedn\u00fdm kr\u00e1\u013eovstvom, Kon\u0161tant\u00ednopol by bol najvhodnej\u0161\u00edm mestom, aby sa stal jeho hlavn\u00fdm mestom.\u201c
Kon\u0161tant\u00ednopol zaber\u00e1 opevnen\u00fa polohu, ktor\u00fa pr\u00edroda obdarila naj\u00fa\u017easnej\u0161\u00edmi vlastnos\u0165ami ve\u013ek\u00e9ho mesta. Na v\u00fdchode ho ohrani\u010duje Bosporsk\u00fd prieliv a na z\u00e1pade a juhu Marmarsk\u00e9 more, pri\u010dom ka\u017ed\u00fd z nich je ohrani\u010den\u00fd jedn\u00fdm m\u00farom. Z\u00e1padn\u00e1 strana sa sp\u00e1ja s eur\u00f3pskym kontinentom a je chr\u00e1nen\u00e1 dvoma hradbami dlh\u00fdmi \u0161es\u0165 kilometrov, ktor\u00e9 sa tiahnu od brehov Marmarsk\u00e9ho mora a\u017e po brehy Zlat\u00e9ho rohu. Vn\u00fatorn\u00fd m\u00far je vysok\u00fd asi dvan\u00e1s\u0165 metrov a podopieraj\u00fa ho ve\u017ee vysok\u00e9 \u0161es\u0165desiat metrov, pri\u010dom vzdialenos\u0165 medzi jednotliv\u00fdmi ve\u017eami je pribli\u017ene sto osemdesiat metrov.
Vonkaj\u0161\u00ed m\u00far bol vysok\u00fd dvadsa\u0165p\u00e4\u0165 st\u00f4p a bol tie\u017e opevnen\u00fd ve\u017eami podobn\u00fdmi t\u00fdm z prv\u00e9ho m\u00faru. Medzi t\u00fdmito dvoma m\u00farmi bol priestor \u0161irok\u00fd p\u00e4\u0165desiat a\u017e \u0161es\u0165desiat st\u00f4p. Vody Zlat\u00e9ho rohu, ktor\u00e9 chr\u00e1nili severov\u00fdchodn\u00fa stranu mesta, boli uzavret\u00e9 mohutnou \u017eeleznou re\u0165azou, ktorej dva konce sa rozprestierali pri jej vchode medzi Galatsk\u00fdm m\u00farom a Kon\u0161tant\u00ednopolsk\u00fdm m\u00farom. Osmansk\u00ed historici spom\u00ednaj\u00fa, \u017ee po\u010det obrancov obliehan\u00e9ho mesta dosiahol \u0161tyridsa\u0165tis\u00edc bojovn\u00edkov.

Pr\u00edprava dobyva\u010dnej arm\u00e1dy<\/strong>
Po smrti svojho otca za\u010dal sult\u00e1n Mehmed II. pripravova\u0165 dobytie zost\u00e1vaj\u00facich balk\u00e1nskych \u00fazem\u00ed a mesta Kon\u0161tant\u00ednopol, aby sa v\u0161etky jeho majetky spojili bez \u00fato\u010diaceho nepriate\u013ea alebo pokryteck\u00e9ho priate\u013ea. Spo\u010diatku vynakladal ve\u013ek\u00e9 \u00fasilie na posilnenie osmanskej arm\u00e1dy \u013eudskou silou, a\u017e k\u00fdm jej po\u010det nedosiahol takmer \u0161tvr\u0165 mili\u00f3na vojakov, \u010do je v porovnan\u00ed s arm\u00e1dami kraj\u00edn v tej dobe ve\u013ek\u00e9 \u010d\u00edslo. Osobitn\u00fa pozornos\u0165 venoval aj v\u00fdcviku t\u00fdchto skup\u00edn v r\u00f4znych bojov\u00fdch umeniach a s r\u00f4znymi druhmi zbran\u00ed, ktor\u00e9 by ich kvalifikovali na o\u010dak\u00e1van\u00fa ve\u013ek\u00fa inv\u00e1ziu. Dobyvate\u013e sa tie\u017e staral o ich siln\u00fa mor\u00e1lnu pr\u00edpravu a v\u0161tepovanie ducha d\u017eih\u00e1du a pripom\u00ednal im chv\u00e1lu proroka Mohameda na arm\u00e1du, ktor\u00e1 dobyje Kon\u0161tant\u00ednopol, a d\u00fafal, \u017ee to bude arm\u00e1da ur\u010den\u00e1 v prorockom had\u00edse. V Musnade Ahmada ibn Hanbala sa spom\u00edna: Povedal n\u00e1m to Abdullah ibn Muhammad ibn Abi \u0160ajba a po\u010dul som to od Abdullaha ibn Muhammada Ibn Abi \u0160ajba: Zajd ibn al-Hubab n\u00e1m rozpr\u00e1val, al-Walid ibn al-Mughirah al-Ma'afiri mi rozpr\u00e1val, Abdullah ibn Bishr al-Chat'ami mi rozpr\u00e1val z d\u00f4veryhodnosti svojho otca, \u017ee po\u010dul Proroka, nech ho Boh \u017eehn\u00e1 a daruje mu mier, hovori\u0165: \u201eKon\u0161tant\u00ednopol bude dobyt\u00fd a ak\u00fd vynikaj\u00faci velite\u013e bude jeho velite\u013e a ak\u00e1 vynikaj\u00faca arm\u00e1da bude t\u00e1to arm\u00e1da.\u201c Znalos\u0165 tohto had\u00edsu im dala bezkonkuren\u010dn\u00fa mor\u00e1lnu silu a odvahu a roz\u0161\u00edrenie u\u010dencov medzi vojakmi malo ve\u013ek\u00fd vplyv na posilnenie ich odhodlania.

Pevnos\u0165 Rumeli Hisar\u0131<\/strong>
Pred dobyt\u00edm Kon\u0161tant\u00ednopolu chcel sult\u00e1n opevni\u0165 Bosporsk\u00fd prieliv, aby zabr\u00e1nil posil\u00e1m z Trapezundsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva. Urobil to tak, \u017ee postavil hrad na brehu prielivu, v jeho naju\u017e\u0161om mieste na eur\u00f3pskej strane, oproti hradu postaven\u00e9mu za vl\u00e1dy sult\u00e1na Bajazida na \u00e1zijskej strane. Ke\u010f sa o tom dozvedel byzantsk\u00fd cis\u00e1r, poslal k sult\u00e1novi ve\u013evyslanca s ponukou zaplati\u0165 mu hold, o ktorom rozhodne. Dobyvate\u013e \u017eiados\u0165 odmietol a trval na v\u00fdstavbe, preto\u017ee si bol vedom\u00fd vojensk\u00e9ho v\u00fdznamu miesta. Nakoniec bol dokon\u010den\u00fd vysok\u00fd, opevnen\u00fd hrad, ktor\u00fd dosahoval v\u00fd\u0161ku 82 metrov. Bol pomenovan\u00fd \u201ehrad Rumelihisar\u0131\u201c. Dva hrady st\u00e1li oproti sebe, vzdialen\u00e9 len 660 metrov. Kontrolovali plavbu lod\u00ed z v\u00fdchodnej strany Bosporu na jeho z\u00e1padn\u00fa stranu a ich del\u00e1 mohli zabr\u00e1ni\u0165 akejko\u013evek lodi dosta\u0165 sa do Kon\u0161tant\u00ednopolu z oblast\u00ed na v\u00fdchode, ako napr\u00edklad z Trapezundsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva a in\u00fdch miest schopn\u00fdch v pr\u00edpade potreby podpori\u0165 mesto. Sult\u00e1n tie\u017e ulo\u017eil m\u00fdto ka\u017edej lodi, ktor\u00e1 sa dostala do dosahu osmansk\u00fdch kan\u00f3nov umiestnen\u00fdch v pevnosti. Ke\u010f jedna z ben\u00e1tskych lod\u00ed odmietla zastavi\u0165 po nieko\u013ek\u00fdch sign\u00e1loch Osmanov, bola potopen\u00e1 jedin\u00fdm v\u00fdstrelom z dela.

V\u00fdroba kan\u00f3nov a budovanie flotily<\/strong>
Sult\u00e1n venoval osobitn\u00fa pozornos\u0165 zostavovaniu zbran\u00ed potrebn\u00fdch na dobytie Kon\u0161tant\u00ednopolu, predov\u0161etk\u00fdm kan\u00f3nom, ktor\u00fdm sa venovala osobitn\u00e1 pozornos\u0165. Priviedol ma\u010farsk\u00e9ho in\u017einiera menom Urban, ktor\u00fd bol majstrom v kon\u0161trukcii kan\u00f3nov. Urban ho srde\u010dne priv\u00edtal a poskytol mu v\u0161etky potrebn\u00e9 finan\u010dn\u00e9, materi\u00e1lne a \u013eudsk\u00e9 zdroje. Tento in\u017einier dok\u00e1zal navrhn\u00fa\u0165 a vyrobi\u0165 nieko\u013eko mas\u00edvnych kan\u00f3nov, najzn\u00e1mej\u0161ie z nich bolo sl\u00e1vne \u201eSult\u00e1novo delo\u201c, ktor\u00e9 \u00fadajne v\u00e1\u017eilo stovky ton a na jeho pohyb bolo potrebn\u00fdch stovky siln\u00fdch volov. Sult\u00e1n s\u00e1m dohliadal na stavbu a testovanie t\u00fdchto kan\u00f3nov.
Okrem tejto pr\u00edpravy venoval dobyvate\u013e osobitn\u00fa pozornos\u0165 osmanskej flotile, posilnil ju a dodal jej r\u00f4zne lode, aby mohla plni\u0165 svoju \u00falohu pri \u00fatoku na Kon\u0161tant\u00ednopol, toto n\u00e1morn\u00e9 mesto, ktor\u00e9ho obliehanie by nebolo mo\u017en\u00e9 dokon\u010di\u0165 bez pr\u00edtomnosti n\u00e1morn\u00fdch s\u00edl, ktor\u00e9 by t\u00fato \u00falohu vykonali. Pod\u013ea spr\u00e1v bolo na t\u00fato misiu pripraven\u00fdch stoosemdesiat lod\u00ed, zatia\u013e \u010do in\u00ed uv\u00e1dzali, \u017ee ich bolo viac ako \u0161tyristo.

uzatv\u00e1ra\u0165 zmluvy<\/strong>
Pred \u00fatokom na Kon\u0161tant\u00ednopol sa dobyvate\u013e sna\u017eil uzavrie\u0165 zmluvy s r\u00f4znymi nepriate\u013emi, aby sa zameral na jedn\u00e9ho. Uzavrel zmluvu s Galatsk\u00fdm knie\u017eatstvom, ktor\u00e9 susedilo s Kon\u0161tant\u00ednopolom na v\u00fdchode a bolo od neho oddelen\u00e9 Zlat\u00fdm rohom. Uzavrel tie\u017e zmluvy s Janovom a Ben\u00e1tkami, dvoma susedn\u00fdmi eur\u00f3pskymi emir\u00e1tmi. Tieto zmluvy v\u0161ak neplatili, ke\u010f sa za\u010dal skuto\u010dn\u00fd \u00fatok na Kon\u0161tant\u00ednopol, preto\u017ee sily z t\u00fdchto a \u010fal\u0161\u00edch miest pri\u0161li, aby sa zapojili do obrany mesta.

Postavenie byzantsk\u00e9ho cis\u00e1ra<\/strong>
Medzit\u00fdm, k\u00fdm sa sult\u00e1n pripravoval na dobytie, byzantsk\u00fd cis\u00e1r sa ho z\u00fafalo sna\u017eil odradi\u0165 od jeho cie\u013ea t\u00fdm, \u017ee mu pon\u00fakal peniaze a r\u00f4zne dary a sna\u017eil sa podplati\u0165 niektor\u00fdch jeho radcov, aby ovplyvnili jeho rozhodnutie. Sult\u00e1n bol v\u0161ak odhodlan\u00fd uskuto\u010dni\u0165 svoj pl\u00e1n a tieto z\u00e1le\u017eitosti ho od jeho cie\u013ea neodradili. Ke\u010f byzantsk\u00fd cis\u00e1r videl sult\u00e1novo siln\u00e9 odhodlanie uskuto\u010dni\u0165 svoj cie\u013e, vyh\u013eadal pomoc od r\u00f4znych eur\u00f3pskych kraj\u00edn a miest na \u010dele s p\u00e1pe\u017eom, vodcom katol\u00edckej sekty. V tom \u010dase boli cirkvi Byzantskej r\u00ed\u0161e na \u010dele s Kon\u0161tant\u00ednopolom spojen\u00e9 s pravosl\u00e1vnou cirkvou a medzi nimi panovalo intenz\u00edvne nepriate\u013estvo. Cis\u00e1r bol n\u00faten\u00fd p\u00e1pe\u017eovi lichoti\u0165 t\u00fdm, \u017ee sa k nemu pribl\u00ed\u017eil a prejavil mu svoju ochotu pracova\u0165 na zjednoten\u00ed v\u00fdchodnej a z\u00e1padnej cirkvi v \u010dase, ke\u010f si to pravosl\u00e1vni ne\u017eelali. P\u00e1pe\u017e potom poslal svojho z\u00e1stupcu do Kon\u0161tant\u00ednopolu, kde k\u00e1zal v kostole Hagia Sofia, vyzval p\u00e1pe\u017ea a ozn\u00e1mil zjednotenie oboch cirkv\u00ed. To rozhnevalo pravosl\u00e1vne masy v meste a viedlo ich k spusteniu hnutia proti tejto spolo\u010dnej katol\u00edcko-cis\u00e1rskej akcii. Niektor\u00ed pravosl\u00e1vni vodcovia dokonca povedali: \u201eRad\u0161ej by som videl v byzantsk\u00fdch krajin\u00e1ch tureck\u00e9 turbany ako latinsk\u00e9 klob\u00faky.\u201c

Pres\u0165ahovanie sa do Kon\u0161tant\u00ednopolu<\/strong>
Sult\u00e1n h\u013eadal d\u00f4vod, ako otvori\u0165 dvere vojne, a \u010doskoro ho na\u0161iel v \u00fatoku osmansk\u00fdch vojakov na niektor\u00e9 r\u00edmske dediny a v ich obrane, tak\u017ee niektor\u00ed boli zabit\u00ed z oboch str\u00e1n. Sult\u00e1n vydl\u00e1\u017edil cestu medzi Edirne a Kon\u0161tant\u00ednopolom, aby ju bolo mo\u017en\u00e9 pou\u017ei\u0165 na prepravu obrovsk\u00fdch kan\u00f3nov do Kon\u0161tant\u00ednopolu. Kan\u00f3ny sa presunuli z Edirne do bl\u00edzkosti Kon\u0161tant\u00ednopolu za dva mesiace, kde ich chr\u00e1nila arm\u00e1da. Osmansk\u00e9 arm\u00e1dy, veden\u00e9 samotn\u00fdm dobyvate\u013eom, dosiahli okraj Kon\u0161tant\u00ednopolu vo \u0161tvrtok 26. Rabi' al-Awwal, 857 AH \/ 6. apr\u00edla 1453 n. l. Zhroma\u017edil vojakov, ktor\u00fdch bolo asi dvestop\u00e4\u0165desiattis\u00edc, \u010di\u017ee \u0161tvr\u0165 mili\u00f3na. Predniesol im siln\u00fa k\u00e1ze\u0148, v ktorej ich nab\u00e1dal k d\u017eih\u00e1du a h\u013eadal v\u00ed\u0165azstvo alebo mu\u010den\u00edctvo. Pripomenul im obetu a pravdu o boji v konfront\u00e1cii. \u010c\u00edtal im ver\u0161e z Kor\u00e1nu, ktor\u00e9 k tomu povzbudzuj\u00fa. Spomenul im aj had\u00edsy Proroka, ktor\u00e9 ohlasovali dobytie Kon\u0161tant\u00ednopolu a cnos\u0165 dobyva\u010dnej arm\u00e1dy a jej velite\u013ea a sl\u00e1vu jej dobytia pre islam a moslimov. Arm\u00e1da okam\u017eite za\u010dala chv\u00e1li\u0165, oslavova\u0165 a modli\u0165 sa.
Sult\u00e1n teda obliehal mesto so svojimi vojakmi na pevnine a flotilou na mori. Okolo mesta rozostavil \u0161trn\u00e1s\u0165 delostreleck\u00fdch bat\u00e9ri\u00ed, do ktor\u00fdch umiestnil ve\u013ek\u00e9 del\u00e1 vyroben\u00e9 Urbanom, o ktor\u00fdch sa hovorilo, \u017ee vystre\u013eovali ve\u013ek\u00e9 kamenn\u00e9 gule na m\u00ed\u013eu \u010faleko. Po\u010das obliehania bola objaven\u00e1 hrobka Abu Ayyuba al-Ansariho. Bol umu\u010den\u00fd, ke\u010f v roku 52 AH obliehal Kon\u0161tant\u00ednopol za kalif\u00e1tu Muawiyu ibn Abi Sufyana al-Umawiho.

Byzantsk\u00fd odpor<\/strong>
V tomto \u010dase Byzant\u00ednci zablokovali vstupy do kon\u0161tant\u00ednopolsk\u00e9ho pr\u00edstavu hrub\u00fdmi \u017eelezn\u00fdmi re\u0165azami, \u010d\u00edm zabr\u00e1nili osmansk\u00fdm lodiam dosta\u0165 sa k Zlat\u00e9mu rohu. Dokonca zni\u010dili ka\u017ed\u00fa lo\u010f, ktor\u00e1 sa pok\u00fasila pribl\u00ed\u017ei\u0165. Osmanskej flotile sa v\u0161ak napriek tomu podarilo doby\u0165 Princove ostrovy v Marmarskom mori.
Cis\u00e1r Kon\u0161tant\u00edn, posledn\u00fd r\u00edmsky cis\u00e1r, po\u017eiadal o pomoc Eur\u00f3pu. Janov\u010dania odpovedali a poslali mu p\u00e4\u0165 lod\u00ed pod velen\u00edm janovsk\u00e9ho velite\u013ea Giustinianiho v sprievode 700 dobrovo\u013en\u00fdch bojovn\u00edkov z r\u00f4znych eur\u00f3pskych kraj\u00edn. Velite\u013e pri\u0161iel so svojimi lo\u010fami a mal v \u00famysle vpl\u00e1va\u0165 do kon\u0161tant\u00ednopolsk\u00e9ho pr\u00edstavu, ale osmansk\u00e9 lode ich zastavili a 11. apr\u00edla 857 AH (21. apr\u00edla 1453 n. l.) vypukla mas\u00edvna bitka. Bitka sa skon\u010dila Giustinianiho v\u00ed\u0165azstvom, ktor\u00e9 mu umo\u017enilo vpl\u00e1va\u0165 do pr\u00edstavu po tom, \u010do obliehatelia odstr\u00e1nili \u017eelezn\u00e9 re\u0165aze a potom ich po prepl\u00e1van\u00ed eur\u00f3pskych lod\u00ed znova nain\u0161talovali. Osmansk\u00e9 n\u00e1morn\u00e9 sily sa pok\u00fasili ob\u00eds\u0165 mohutn\u00e9 re\u0165aze ovl\u00e1daj\u00face vstup do Zlat\u00e9ho rohu a dosta\u0165 sa k moslimsk\u00fdm lodiam. Pa\u013ebu stre\u013ebou viedli na eur\u00f3pske a byzantsk\u00e9 lode, ale spo\u010diatku sa im to nepodarilo, \u010do posilnilo mor\u00e1lku obrancov mesta.

Flotila bola presunut\u00e1 po pevnine a blok\u00e1da bola ukon\u010den\u00e1.<\/strong>
Sult\u00e1n za\u010dal prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o sp\u00f4sobe, ako privies\u0165 svoje lode do pr\u00edstavu a dokon\u010di\u0165 obliehanie po s\u00fa\u0161i aj po mori. Napadla mu zvl\u00e1\u0161tna my\u0161lienka, a to prepravi\u0165 lode po s\u00fa\u0161i, aby mohli prepl\u00e1va\u0165 cez re\u0165aze umiestnen\u00e9, ktor\u00e9 im v tom br\u00e1nili. T\u00e1to zvl\u00e1\u0161tna vec sa dosiahla tak, \u017ee sa za nieko\u013eko hod\u00edn zrovnal ter\u00e9n a priviezli sa dreven\u00e9 dosky, natreli sa olejom a tukom a potom sa polo\u017eili na spevnen\u00fa cestu tak, aby sa lode mohli k\u013aza\u0165 a \u0165aha\u0165. T\u00fdmto sp\u00f4sobom bolo mo\u017en\u00e9 prepravi\u0165 asi sedemdesiat lod\u00ed a vylodi\u0165 ich v Zlatom rohu, \u010do Byzant\u00edncov zasko\u010dilo.
Obyvatelia mesta sa r\u00e1no 22. apr\u00edla zobudili a zistili, \u017ee osmansk\u00e9 lode ovl\u00e1daj\u00fa vodn\u00fa cestu. Medzi obrancami Kon\u0161tant\u00ednopolu a osmansk\u00fdmi vojakmi u\u017e nebola vodn\u00e1 bari\u00e9ra. Byzantsk\u00fd historik vyjadril svoj \u00fa\u017eas nad t\u00fdmto \u010dinom slovami: \u201eNikdy predt\u00fdm sme nevideli ani nepo\u010duli o takejto z\u00e1zra\u010dnej veci. Mehmed Dobyvate\u013e premie\u0148a zem na moria a jeho lode sa plavia po vrcholkoch h\u00f4r namiesto v\u013an. V tomto \u010dine Mehmed II. prekonal Alexandra Ve\u013ek\u00e9ho.\u201c Obliehan\u00ed si uvedomovali, \u017ee osmansk\u00e9 v\u00ed\u0165azstvo je nevyhnutn\u00e9, ale ich odhodlanie to neoslabilo. Namiesto toho boli e\u0161te odhodlanej\u0161\u00ed br\u00e1ni\u0165 svoje mesto a\u017e na smr\u0165. 15. d\u017eum\u00e1dy al-ula v roku 857 AH \/ 24. m\u00e1ja 1453 n. l. poslal sult\u00e1n Mehmed cis\u00e1rovi Kon\u0161tant\u00ednovi list, v ktorom ho vyzval, aby sa mesta vzdal bez krviprelievania. Pon\u00fakol sa, \u017ee on, jeho rodina, jeho pomocn\u00edci a v\u0161etci obyvatelia mesta, ktor\u00ed si \u017eelaj\u00fa, sa bezpe\u010dne dostan\u00fa kamko\u013evek chc\u00fa a \u017ee sa u\u0161etr\u00ed krviprelievania v meste a \u017ee nebud\u00fa vystaven\u00ed \u017eiadnej ujme. Dal im na v\u00fdber, \u010di zostan\u00fa v meste alebo ho opustia. Ke\u010f list dorazil k cis\u00e1rovi, zhroma\u017edil svojich radcov a predlo\u017eil im z\u00e1le\u017eitos\u0165. Niektor\u00ed z nich sa prikl\u00e1\u0148ali ku kapitul\u00e1cii, zatia\u013e \u010do in\u00ed trvali na pokra\u010dovan\u00ed v obrane mesta a\u017e do smrti. Cis\u00e1r sa prikl\u00e1\u0148al k n\u00e1zoru t\u00fdch, ktor\u00ed obhajovali boj do poslednej chv\u00edle. Cis\u00e1r odpovedal poslu dobyvate\u013ea listom, v ktorom nap\u00edsal: \u201e\u010eakuje Bohu, \u017ee sult\u00e1n sa priklonil k mieru a \u017ee je spokojn\u00fd s t\u00fdm, \u017ee mu zaplat\u00ed hold. \u010co sa t\u00fdka Kon\u0161tant\u00ednopolu, prisahal, \u017ee ho bude br\u00e1ni\u0165 a\u017e do posledn\u00e9ho dychu. Bu\u010f si zachov\u00e1 svoj tr\u00f3n, alebo bude pochovan\u00fd pod jeho hradbami.\u201c Ke\u010f list dorazil k dobyvate\u013eovi, povedal: \u201eDobre, \u010doskoro budem ma\u0165 v Kon\u0161tant\u00ednopole tr\u00f3n alebo tam hrob.\u201c

Dobytie Kon\u0161tant\u00ednopolu<\/strong>
Na \u00fasvite v utorok 20. D\u017eumada al-Ula 857 AH \/ 29. m\u00e1ja 1453 n. l. osmansk\u00fd sult\u00e1n vykonal posledn\u00e9 pr\u00edpravy, rozmiestnil svoje sily a zhroma\u017edil pribli\u017ene 100 000 bojovn\u00edkov pred Zlatou br\u00e1nou. Na \u013eavom kr\u00eddle zmobilizoval 50 000 mu\u017eov a sult\u00e1n bol umiestnen\u00fd v strede s jani\u010diarskymi vojakmi. V pr\u00edstave sa zhroma\u017edilo 70 lod\u00ed a \u00fatok sa za\u010dal na s\u00fa\u0161i aj na mori. Plamene bitky zintenz\u00edvnili a zvuk kan\u00f3nov prer\u00e1\u017eal oblohu a sp\u00f4soboval paniku v du\u0161iach. V\u00fdkriky vojakov All\u00e1hu Akbar otriasli miestom a ich ozvenu bolo po\u010du\u0165 na m\u00edle \u010faleko. Obrancovia mesta d\u00e1vali v\u0161etko, \u010do mali, na obranu mesta. Trvalo len hodinu a ve\u013ek\u00fd z\u00e1kop pred vonkaj\u0161\u00edm m\u00farom sa zaplnil tis\u00edckami m\u0155tvych.
Po\u010das tohto zbesil\u00e9ho \u00fatoku bol Justini\u00e1n zranen\u00fd na ruke a stehne a silno krv\u00e1cal. Napriek cis\u00e1rov\u00fdm prosb\u00e1m, aby zostal, sa stiahol na o\u0161etrenie v\u010faka svojej odvahe a vynikaj\u00facim schopnostiam pri obrane mesta. Osmani zdvojn\u00e1sobili svoje \u00fasilie a vrhli svoje rebr\u00edky k hradb\u00e1m, bez oh\u013eadu na smr\u0165, ktor\u00e1 ich \u010dakala. Skupina jani\u010diarov vysko\u010dila na vrchol hradby, nasledovan\u00e1 bojovn\u00edkmi, ktor\u00fdch prer\u00e1\u017eali \u0161\u00edpy. Ale bolo to m\u00e1rne, preto\u017ee Osmanom sa podarilo vtrhn\u00fa\u0165 do mesta. Osmanskej flotile sa podarilo zdvihn\u00fa\u0165 \u017eelezn\u00e9 re\u0165aze, ktor\u00e9 boli umiestnen\u00e9 pri vstupe do z\u00e1livu. Osmani sa vr\u00fatili do mesta, ktor\u00e9 zachv\u00e1tila panika, a jeho obrancovia utekali zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n. Len tri hodiny po za\u010diatku \u00fatoku bolo mocn\u00e9 mesto pri noh\u00e1ch dobyvate\u013eov. Sult\u00e1n vst\u00fapil do mesta napoludnie a na\u0161iel vojakov zanepr\u00e1zdnen\u00fdch rabovan\u00edm a in\u00fdmi aktivitami. Vydal rozkazy, aby sa zabr\u00e1nilo akejko\u013evek agresii, a okam\u017eite zavl\u00e1dla bezpe\u010dnos\u0165.

Muhammad al-Fatih v Medine<\/strong>
Ke\u010f Mehmed Dobyvate\u013e vst\u00fapil do mesta v\u00ed\u0165azne, zosadol z ko\u0148a a v\u010fa\u010dne sa poklonil Bohu za svoje v\u00ed\u0165azstvo a \u00faspech. Potom sa vydal do kostola Hagia Sofia, kde sa zhroma\u017edil byzantsk\u00fd \u013eud a mn\u00edsi. Ke\u010f sa pribl\u00ed\u017eil k jeho br\u00e1nam, kres\u0165ania vo vn\u00fatri sa ve\u013emi b\u00e1li. Jeden z mn\u00edchov mu otvoril br\u00e1ny, a tak po\u017eiadal mn\u00edcha, aby upokojil \u013eud\u00ed a upokojil ich, aby sa bezpe\u010dne vr\u00e1tili do svojich domovov. \u013dudia sa upokojili a niektor\u00ed mn\u00edsi sa skr\u00fdvali v suter\u00e9noch kostola. Ke\u010f videli Dobyvate\u013eovu toleranciu a odpustenie, vy\u0161li von a vyhl\u00e1sili svoju konverziu na islam. Dobyvate\u013e potom nariadil, aby sa v kostole konala v\u00fdzva na modlitbu a vyhl\u00e1sil ho za me\u0161itu. Sult\u00e1n dal kres\u0165anom slobodu vykon\u00e1va\u0165 n\u00e1bo\u017eensk\u00e9 obrady a voli\u0165 si svojich n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch vodcov, ktor\u00ed mali pr\u00e1vo rozhodova\u0165 v ob\u010dianskopr\u00e1vnych pr\u00edpadoch. Toto pr\u00e1vo dal aj cirkevn\u00fdm predstavite\u013eom v in\u00fdch provinci\u00e1ch, ale z\u00e1rove\u0148 v\u0161etk\u00fdm ulo\u017eil d\u017eizju. Potom zhroma\u017edil kres\u0165ansk\u00fdch duchovn\u00fdch, aby zvolili patriarchu. Vybrali si Georgiosa Curtisiusa Scholaria a dali mu polovicu mestsk\u00fdch kostolov, zatia\u013e \u010do druh\u00fa polovicu ozna\u010dili za me\u0161ity pre moslimov. Ke\u010f bolo mesto \u00faplne dobyt\u00e9, sult\u00e1n Mehmed presunul hlavn\u00e9 mesto do mesta a premenoval ho na \u201eIstanbul\u201c, \u010do znamen\u00e1 \u201etr\u00f3n islamu\u201c alebo \u201emesto islamu\u201c. Po tomto dobyt\u00ed dostal sult\u00e1n Mehmed titul Sult\u00e1n Mehmed Dobyvate\u013e.

Pre\u010do sme boli skvel\u00ed<\/strong>
Z knihy Nezabudnute\u013en\u00e9 dni od Tamera Badra\u00a0<\/span><\/h1>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

6 \u0645\u0627\u0631\u0633 2019 \u00a0 \u0641\u062a\u062d \u0627\u0644\u0642\u0633\u0637\u0646\u0637\u064a\u0646\u064a\u0629 \u0627\u0646\u062a\u0638\u0631 \u0627\u0644\u0645\u0633\u0644\u0645\u0648\u0646 \u0623\u0643\u062b\u0631 \u0645\u0646 \u062b\u0645\u0627\u0646\u064a\u0629 \u0642\u0631\u0648\u0646 \u062d\u062a\u0649 \u062a\u062d\u0642\u0642\u062a \u0627\u0644\u0628\u0634\u0627\u0631\u0629 \u0627\u0644\u0646\u0628\u0648\u064a\u0629 \u0628\u0641\u062a\u062d \u0627\u0644\u0642\u0633\u0637\u0646\u0637\u064a\u0646\u064a\u0629\u060c \u0648\u0643\u0627\u0646 \u062d\u0644\u0645\u0627\u064b \u063a\u0627\u0644\u064a\u0627\u064b \u0648\u0623\u0645\u0644\u0627 \u0639\u0632\u064a\u0632\u0627\u064b \u0631\u0627\u0648\u062f \u0627\u0644\u0642\u0627\u062f\u0629 \u0648\u0627\u0644\u0641\u0627\u062a\u062d\u064a\u0646 \u0644\u0645 \u064a\u064f\u062e\u0628 \u062c\u0630\u0648\u062a\u0647 \u0645\u0631 \u0627\u0644\u0623\u064a\u0627\u0645 \u0648\u0643\u0631 \u0627\u0644\u0633\u0646\u064a\u0646\u060c \u0648\u0638\u0644 \u0647\u062f\u0641\u0627\u064b \u0645\u0634\u0628\u0648\u0628\u0627\u064b \u064a\u062b\u064a\u0631 \u0641\u064a \u0627\u0644\u0646\u0641\u0648\u0633 \u0631\u063a\u0628\u0629 \u0639\u0627\u0631\u0645\u0629 \u0641\u064a \u062a\u062d\u0642\u064a\u0642\u0647 \u062d\u062a\u0649 \u064a\u0643\u0648\u0646 \u0635\u0627\u062d\u0628 \u0627\u0644\u0641\u062a\u062d \u0647\u0648 \u0645\u062d\u0644 \u062b\u0646\u0627\u0621 \u0627\u0644\u0646\u0628\u064a \ufdfa \u0641\u064a \u0642\u0648\u0644\u0647: \u00ab\u0644\u062a\u0641\u062a\u062d\u0646 […]<\/p>","protected":false},"author":2,"featured_media":21959,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_seopress_robots_primary_cat":"","_seopress_titles_title":"","_seopress_titles_desc":"","_seopress_robots_index":"","inline_featured_image":false,"_uf_show_specific_survey":0,"_uf_disable_surveys":false,"footnotes":""},"categories":[115],"tags":[],"class_list":{"0":"post-21958","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-115"},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21958","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=21958"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21958\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/21959"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=21958"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=21958"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=21958"}],"curies":[{"name":"pracovn\u00fd list","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}