{"id":21940,"date":"2025-03-27T12:03:26","date_gmt":"2025-03-27T12:03:26","guid":{"rendered":"https:\/\/tamerbadr.com\/?p=21940"},"modified":"2025-04-20T09:18:40","modified_gmt":"2025-04-20T09:18:40","slug":"hfdjdjh","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/archives\/21940","title":{"rendered":"Siedma kri\u017eiacka v\u00fdprava proti Egyptu"},"content":{"rendered":"
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

20. febru\u00e1ra 2019<\/span><\/span><\/h1><\/div><\/div><\/div>
\u00a0<\/div><\/div><\/div><\/div>

Siedma kri\u017eiacka v\u00fdprava proti Egyptu<\/strong>

D\u00f4vody siedmej kampane<\/strong>
V Eur\u00f3pe od polovice dvan\u00e1steho storo\u010dia n\u00e1\u0161ho letopo\u010dtu prevl\u00e1dala my\u0161lienka, \u017ee pokia\u013e si Egypt udr\u017e\u00ed svoju silu a moc, kri\u017eiacke v\u00fdpravy nem\u00f4\u017eu uspie\u0165 a z\u00edska\u0165 sp\u00e4\u0165 Jeruzalem od moslimov. T\u00fdm sa ho podarilo z\u00edska\u0165 sp\u00e4\u0165 od kri\u017eiakov druh\u00fdkr\u00e1t v roku 642 AH \/ 1244 AD z r\u00fak kr\u00e1\u013ea Al-Saliha Ayyuba. Frankovia znovu vybudovali jeruzalemsk\u00fa citadelu po smrti kr\u00e1\u013ea Al-Kamila v roku 635 AH, \u010do znamenalo, \u017ee poru\u0161ili podmienky zmluvy a pr\u00edmeria medzi nimi a moslimami, ktor\u00e9 s nimi kr\u00e1\u013e Al-Kamil podp\u00edsal v roku 626 AH \/ 1229 AD. Moslimovia ju obliehali a dobyli a v roku 637 AH \/ 1240 AD ju zni\u010dili, \u010do znamenalo, \u017ee zostala v ruk\u00e1ch kri\u017eiakov pribli\u017ene jeden\u00e1s\u0165 rokov odkedy im Al-Kamil vzdal Jeruzalem. To bol d\u00f4vod, ktor\u00fd viedol k siedmej kri\u017eiackej v\u00fdprave vedenej \u013dudov\u00edtom IX. proti Egyptu, kampani, na ktor\u00fa sa kres\u0165ansk\u00fd Z\u00e1pad pripravoval v koordin\u00e1cii medzi p\u00e1pe\u017eom Inocentom IV. a franc\u00fazskym kr\u00e1\u013eom \u013dudov\u00edtom IX., a n\u00e1bo\u017eensk\u00e1 rada v Lyone bola svedkom v\u00fdzvy na jej vydanie v roku 646 AH \/ 1248 n. l.

Aliancia, ktor\u00e1 sa neuskuto\u010dnila<\/strong>
Cie\u013eom kampane nebolo len znovudobytie Jeruzalema alebo \u00fatok na Egypt, ke\u010f\u017ee to bola d\u00f4le\u017eit\u00e1 vojensk\u00e1 z\u00e1klad\u0148a a k\u013e\u00fa\u010d k Jeruzalemu. Jej cie\u013eom bol aj pritiahnut\u00fd za vlasy cie\u013e: vytvori\u0165 kres\u0165ansko-pohansk\u00fa alianciu medzi kri\u017eiakmi a Mongolmi, ktor\u00e1 by na jednej strane zni\u010dila \u0161t\u00e1t Ayyubovcov v Egypte a Levante a na druhej strane by obk\u013e\u00fa\u010dila a obk\u013e\u00fa\u010dila islamsk\u00fd svet z v\u00fdchodu a z\u00e1padu.
P\u00e1pe\u017esk\u00fd pl\u00e1n bol zalo\u017een\u00fd na kri\u017eiackych v\u00fdprav\u00e1ch, ktor\u00e9 by za\u00fato\u010dili na arabsk\u00fd regi\u00f3n z brehov Stredozemn\u00e9ho mora a za\u010dali svoj vojensk\u00fd program obsaden\u00edm Damietty, v tom \u010dase najd\u00f4le\u017eitej\u0161ieho pr\u00edstavu vo v\u00fdchodnej \u010dasti Stredomoria. Z\u00e1rove\u0148 by mongolsk\u00e9 sily postupovali z v\u00fdchodu a za\u010dali \u00fatok na islamsk\u00fd regi\u00f3n. Barbarsk\u00fdm mongolsk\u00fdm sil\u00e1m sa podarilo napadn\u00fa\u0165 v\u00fdchodn\u00fa stranu islamsk\u00e9ho sveta.
P\u00e1pe\u017e Inocent IV. vyslal k Mongolom dve ve\u013evyslanectv\u00e1, aby dosiahol tento cie\u013e, ale tie neboli korunovan\u00e9 \u00faspechom. Ve\u013ek\u00fd mongolsk\u00fd ch\u00e1n mal in\u00e9 pl\u00e1ny. Poslal p\u00e1pe\u017eovi odkaz, v ktorom ho po\u017eiadal, aby uznal jeho zvrchovanos\u0165 a vyhl\u00e1sil svoju podriadenos\u0165 jemu a eur\u00f3pskym kr\u00e1\u013eom. Dokonca ho po\u017eiadal, aby na svoj dvor priviedol v\u0161etk\u00fdch eur\u00f3pskych kr\u00e1\u013eov, aby mu vzdali hold, ke\u010f\u017ee ho pova\u017eoval za Ve\u013ek\u00e9ho ch\u00e1na Tat\u00e1rov a p\u00e1na cel\u00e9ho sveta.
Ne\u00faspech projektu kri\u017eiacko-mongolskej aliancie ni\u010d nezmenil. Kri\u017eiacka v\u00fdprava sa na jese\u0148 roku 646 AH \/ 1248 n. l. vydala na cestu z franc\u00fazskeho pr\u00edstavu Marseille na ostrov Cyprus a ist\u00fd \u010das tam zostala. Odtia\u013e sa potom na jar nasleduj\u00faceho roku, 647 AH \/ 1249 n. l., vydala na cestu a po d\u00f4kladnej pr\u00edprave sa plavila smerom k egyptsk\u00e9mu pobre\u017eiu. Po\u010det jej mu\u017eov dosiahol pribli\u017ene p\u00e4\u0165desiattis\u00edc vojakov, na \u010dele ktor\u00fdch st\u00e1li bratia franc\u00fazskeho kr\u00e1\u013ea: Karol z Anjou a R\u00f3bert z Artaudu.

Pr\u00edprava a vybavenie<\/strong>
Al-Salih Ayyub sa o tejto kampani dozvedel po\u010das svojho pobytu v Levante. Po\u010dul o kri\u017eiackych sil\u00e1ch zhroma\u017e\u010fuj\u00facich sa na Cypre a o ich pr\u00edprav\u00e1ch na inv\u00e1ziu a dobytie Egypta. Napriek chorobe sa vr\u00e1til do Egypta a za\u010dal si zaria\u010fova\u0165 vojensk\u00e9 z\u00e1le\u017eitosti.
Ke\u010f sa Al-Salih Ayyub dozvedel, \u017ee mesto Damietta bude pre kri\u017eiakov preferovanou trasou na inv\u00e1ziu do Egypta, ut\u00e1boril svoje arm\u00e1dy ju\u017ene od neho v meste \u201eAshmoum Tanah\u201c, ktor\u00e9 sa dnes v severnom Egypte vol\u00e1 \u201eAshmoun al-Ruman\u201c. Nariadil opevni\u0165 mesto a poslal do\u0148 arm\u00e1du veden\u00fa princom Fakhr al-Dinom Yusufom s rozkazom ut\u00e1bori\u0165 sa na jeho z\u00e1padnom pobre\u017e\u00ed, aby zabr\u00e1nil nepriate\u013eovi vylodi\u0165 sa na breh. Ut\u00e1boril sa tam oproti mestu a medzi n\u00edm a n\u00edm bol N\u00edl.
Kri\u017eiacka flotila dosiahla egyptsk\u00e9 vody pri Damiette 20. Safaru 647 AH \/ j\u00fana 1249 n. l. Nasleduj\u00faci de\u0148 sa kri\u017eiaci vylodili na z\u00e1padnom brehu N\u00edlu. Medzi nimi a moslimami vypukli pot\u00fd\u010dky, po ktor\u00fdch sa princ Fahr al-D\u00edn a jeho sily poveren\u00e9 ochranou mesta stiahli do sult\u00e1novho t\u00e1bora v A\u0161m\u00fam Tana.
Ke\u010f obyvatelia Damietty videli, ako sa pos\u00e1dka s\u0165ahuje, v strachu a panike utiekli a nechali most, ktor\u00fd sp\u00e1jal z\u00e1padn\u00fd breh s Damiettou, st\u00e1\u0165. Kri\u017eiaci ho prekro\u010dili a mesto \u013eahko obsadili. Damietta tak padla do r\u00fak s\u00edl siedmej kri\u017eiackej v\u00fdpravy bez boja.
Al-Salih Ayyub prijal spr\u00e1vu o p\u00e1de Damietty so zmesou bolesti a hnevu. Nariadil pres\u00eddlenie nieko\u013ek\u00fdch utekaj\u00facich rytierov a pokarhal princa Fakhr al-D\u00edna za jeho nedbanlivos\u0165 a slabos\u0165. Bol n\u00faten\u00fd presun\u00fa\u0165 svoj t\u00e1bor do mesta Mans\u00fara. Vojnov\u00e9 lode boli umiestnen\u00e9 na N\u00edle smerom k mestu a skupiny mud\u017eahed\u00ednov, ktor\u00ed utiekli z Levantu a islamsk\u00e9ho Maghrebu, sa hrnuli do mesta.
I\u0161lo len o n\u00e1jazdy moslimsk\u00fdch fedayeenov na kri\u017eiacky t\u00e1bor a \u00fanosy ka\u017ed\u00e9ho, koho sa im dostal do r\u00fak. Vym\u00fd\u0161\u013eali si met\u00f3dy, ktor\u00e9 vzbudzovali \u00fa\u017eas a obdiv. Jedn\u00fdm z tak\u00fdchto pr\u00edkladov bol moslimsk\u00fd mud\u017eahed, ktor\u00fd vydlabal zelen\u00fd mel\u00f3n, vlo\u017eil do\u0148 hlavu a potom sa ponoril do vody, k\u00fdm sa nepribl\u00ed\u017eil k kri\u017eiackemu t\u00e1boru. Niektor\u00ed bojovn\u00edci si mysleli, \u017ee je to mel\u00f3n pl\u00e1vaj\u00faci vo vode, ale ke\u010f si ho zi\u0161iel vyzdvihn\u00fa\u0165, moslimsk\u00ed fedayeeni ho chytili a priviedli ako v\u00e4z\u0148a. Sprievody kri\u017eiackych zajatcov sa v uliciach K\u00e1hiry zn\u00e1sobili sp\u00f4sobom, ktor\u00fd zv\u00fd\u0161il nad\u0161enie \u013eud\u00ed a pozdvihol mor\u00e1lku bojovn\u00edkov do nebies.
Medzit\u00fdm egyptsk\u00e9 n\u00e1morn\u00edctvo obliehalo expedi\u010dn\u00e9 sily a preru\u0161ilo im z\u00e1sobovacie trasy v Damiette. T\u00e1to situ\u00e1cia trvala \u0161es\u0165 mesiacov po pr\u00edchode exped\u00edcie, pri\u010dom \u013dudov\u00edt IX. \u010dakal v Damiette na pr\u00edchod svojho brata, gr\u00f3fa de Poitiers. Ke\u010f dorazil, kr\u00e1\u013e zvolal vojnov\u00fa radu, aby vypracoval pl\u00e1n \u00fatoku, a rozhodli sa pochodova\u0165 smerom na K\u00e1hiru. Ich sily opustili Damiettu v sobotu 12. \u0161aabu roku 647 AH \/ 20. novembra 1249 n. l. a ich lode sa plavili po ich boku po ramene N\u00edlu. V Damiette zostala kri\u017eiacka pos\u00e1dka.

Smr\u0165 kr\u00e1\u013ea Al-S\u00e1liha<\/strong>
Zatia\u013e \u010do kri\u017eiacke \u0165a\u017eenie bolo v plnom pr\u00fade, kr\u00e1\u013e As-Salih Ayyub zomrel v noci p\u00e4tn\u00e1steho \u0161a'banu v roku 647 AH \/ 22. novembra 1249 n. l. Jeho man\u017eelka \u0160ajarat al-Durr prevzala \u0161t\u00e1tne z\u00e1le\u017eitosti po tom, \u010do spr\u00e1vu o jeho smrti utajila, preto\u017ee sa ob\u00e1vala rozkolu medzi moslimami. Z\u00e1rove\u0148 poslala odkaz svojmu nevlastn\u00e9mu synovi a dedi\u010dovi tr\u00f3nu Turan \u0160\u00e1hovi, v ktorom ho naliehavo vyzvala, aby opustil Hisn Kaifu, ne\u010faleko irack\u00fdch hran\u00edc, a ur\u00fdchlene sa vr\u00e1til do Egypta, aby nast\u00fapil na tr\u00f3n a nahradil svojho otca.
Spr\u00e1va o smrti kr\u00e1\u013ea As-S\u00e1liha Ajj\u00faba sa dozvedela o kri\u017eiakoch, a tak sa za\u010dali s\u0165ahova\u0165. Opustili Damiettu a pochodovali na juh pozd\u013a\u017e v\u00fdchodn\u00e9ho brehu N\u00edlu k ramenu Damietty, pri\u010dom ich lode sa pohybovali popri nich v N\u00edle, a\u017e k\u00fdm nedosiahli A\u0161mumsk\u00e9 more alebo kan\u00e1l, dnes zn\u00e1my ako \u201eMal\u00e9 more\u201c. Po ich pravici bolo rameno N\u00edlu a pred nimi A\u0161mumsk\u00fd kan\u00e1l, ktor\u00fd ich odde\u013eoval od moslimsk\u00fdch t\u00e1borov nach\u00e1dzaj\u00facich sa ne\u010faleko mesta Mans\u00fara.
Aby mohli kri\u017eiaci pokra\u010dova\u0165 v pochode, museli prejs\u0165 cez rameno Damietta alebo A\u0161mumsk\u00fd prieplav. \u013dudov\u00edt IX. si vybral prieplav a s pomocou nieko\u013ek\u00fdch zradcov ho prekro\u010dil. Moslimovia nevedeli, \u017ee kri\u017eiaci za\u00fato\u010dili na ich t\u00e1bor. Medzi egyptsk\u00fdmi vojakmi sa roz\u0161\u00edrila panika a kri\u017eiaci pod veden\u00edm Roberta Artoisa vtrhli do jednej z br\u00e1n Mansoury. Podarilo sa im vst\u00fapi\u0165 do mesta a za\u010dali zab\u00edja\u0165 Egyp\u0165anov napravo aj na\u013eavo, a\u017e k\u00fdm ich predvoj nedosiahol br\u00e1ny samotn\u00e9ho sult\u00e1novho pal\u00e1ca. Rozpt\u00fdlili sa v uli\u010dk\u00e1ch mesta, kde na nich \u013eudia za\u010dali h\u00e1dza\u0165 kamene, tehly a \u0161\u00edpy.
Zatia\u013e \u010do boli v tomto stave a mysleli si, \u017ee v\u00ed\u0165azstvo je v ich ruk\u00e1ch, \u017ee je to realita a nie il\u00fazia, a ich du\u0161e boli upokojen\u00e9 t\u00fdmto \u00faspechom a triumfom, Bahr\u00ed Mamlukovia, veden\u00ed \u201eBaybarsom al-Bunduqdarim\u201c, za\u00fato\u010dili na kri\u017eiakov, ktor\u00ed boli v ext\u00e1ze a arogancii, 4. Dhul-K\u00eddy 647 AH \/ 8. febru\u00e1ra 1250 n. l., zatia\u013e \u010do boli v ich ext\u00e1ze a arogancii. Ich v\u00ed\u0165azstvo sa zmenilo na por\u00e1\u017eku a Mamlukovia ich mas\u00edvne zab\u00edjali, a\u017e k\u00fdm ich takmer nezni\u010dili, vr\u00e1tane samotn\u00e9ho gr\u00f3fa Artoisa.
De\u0148 po bitke pri Mans\u00fare usporiadal princ Faris al-Din Aktai, vrchn\u00fd velite\u013e egyptskej arm\u00e1dy, vojnov\u00fa radu, na ktorej uk\u00e1zal svojim d\u00f4stojn\u00edkom kab\u00e1t gr\u00f3fa Artoisa, preto\u017ee veril, \u017ee patr\u00ed kr\u00e1\u013eovi. Ozn\u00e1mil, \u017ee kr\u00e1\u013eova smr\u0165 si vy\u017eaduje okam\u017eit\u00fd \u00fatok na kri\u017eiakov, \u010do zd\u00f4vodnil slovami: \u201e\u013dud bez kr\u00e1\u013ea je telo bez hlavy a nehroz\u00ed mu \u017eiadne nebezpe\u010denstvo.\u201c Preto ozn\u00e1mil, \u017ee bez v\u00e1hania za\u00fato\u010d\u00ed na kri\u017eiacku arm\u00e1du.
V piatok na \u00fasvite, 8. Dhu al-Qi'dah 647 AH \/ 11. febru\u00e1ra 1250 n. l., za\u010dala egyptsk\u00e1 arm\u00e1da \u00fatok na fransk\u00fd t\u00e1bor, ale kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt si po \u0165a\u017ek\u00fdch strat\u00e1ch dok\u00e1zal udr\u017ea\u0165 poz\u00edcie. Takto sa skon\u010dila druh\u00e1 bitka pri Mans\u00fare. Po tejto bitke si kri\u017eiaci uvedomili, \u017ee nem\u00f4\u017eu zosta\u0165 na svojich poz\u00edci\u00e1ch a \u017ee sa musia stiahnu\u0165 do Damietty sk\u00f4r, ako bude neskoro.
Turan \u0160\u00e1h a jeho pl\u00e1n
Po tejto bitke neuplynulo ve\u013ea dn\u00ed a 23. Dhul-Qi'dah 647 AH \/ 27. febru\u00e1ra 1250 n. l. dorazil Turan \u0160\u00e1h. Prevzal velenie nad arm\u00e1dou a za\u010dal pripravova\u0165 pl\u00e1n, ako prin\u00fati\u0165 kr\u00e1\u013ea \u013dudov\u00edta IX. ku kapitul\u00e1cii preru\u0161en\u00edm franc\u00fazskej \u00fastupovej l\u00ednie. Nariadil, aby nieko\u013eko rozobrat\u00fdch lod\u00ed previezli na \u0165av\u00e1ch a vylo\u017eili za kri\u017eiackymi l\u00edniami v N\u00edle.
V\u010faka tomu mohli egyptsk\u00e9 flotily napadn\u00fa\u0165 kri\u017eiacke lode nalo\u017een\u00e9 z\u00e1sobami a potravinami, zmocni\u0165 sa ich a zaja\u0165 t\u00fdch, ktor\u00ed boli na palube. To viedlo k zhor\u0161eniu situ\u00e1cie Franc\u00fazov, v ich t\u00e1bore vypukol hladomor a medzi vojakmi sa \u0161\u00edrili choroby a epid\u00e9mie. \u013dudov\u00edt IX. potom po\u017eiadal o pr\u00edmerie a kapitul\u00e1ciu Damietty v\u00fdmenou za to, \u017ee kri\u017eiaci dobyj\u00fa Jeruzalem a niektor\u00e9 pobre\u017en\u00e9 krajiny Levantu. Egyp\u0165ania to odmietli a trvali na pokra\u010dovan\u00ed d\u017eih\u00e1du.
Kri\u017eiaci nemali in\u00fa mo\u017enos\u0165, ako sa pod r\u00fa\u0161kom tmy stiahnu\u0165 do Damietty. Kr\u00e1\u013e nariadil odstr\u00e1nenie mosta cez A\u0161mumsk\u00fd kan\u00e1l, ale boli un\u00e1hlen\u00ed a zabudli most prereza\u0165. Egyp\u0165ania ho okam\u017eite prekro\u010dili v stredu, 3. Muharramu, 648 AH \/ apr\u00edla 1250 n. l. Prenasledovali kri\u017eiakov a prenasledovali ich a\u017e do Faraskuru, obliehali ich zo v\u0161etk\u00fdch str\u00e1n a \u00fato\u010dili na nich ako blesk. Zabili ich viac ako desa\u0165tis\u00edc a zajali desa\u0165tis\u00edce. Medzi zajatcami bol aj samotn\u00fd kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt IX., ktor\u00fd bol zajat\u00fd v dedine \u201eMinya Abdullah\u201c severne od mesta Mansoura. Bol prevezen\u00fd do domu sudcu Fakhr al-Dina ibn Luqmana, kde zostal v\u00e4z\u0148om. Kr\u00e1\u013eovi \u013dudov\u00edtovi IX. boli ulo\u017een\u00e9 pr\u00edsne podmienky na vyk\u00fapenie zo zajatia, vr\u00e1tane toho, \u017ee sa vyk\u00fapi osemstotis\u00edc zlat\u00fdmi din\u00e1rmi, z ktor\u00fdch polovicu zaplat\u00ed okam\u017eite a druh\u00fa polovicu v bud\u00facnosti ako n\u00e1hradu za \u0161kody, ktor\u00e9 sp\u00f4sobil Egyptu. Turan \u0160\u00e1h mal dr\u017ea\u0165 kri\u017eiackych zajatcov, k\u00fdm\u2026 Zvy\u0161ok v\u00fdkupn\u00e9ho nebol zaplaten\u00fd, spolu s prepusten\u00edm moslimsk\u00fdch v\u00e4z\u0148ov, odovzdan\u00edm Damietty moslimom, desa\u0165ro\u010dn\u00fdm pr\u00edmer\u00edm medzi oboma stranami a s\u013eubom, \u017ee sa u\u017e nevr\u00e1tia do Egypta. Polovica v\u00fdkupn\u00e9ho bola s \u0165a\u017ekos\u0165ami vyzbieran\u00e1 a kr\u00e1\u013e \u013dudov\u00edt IX. bol prepusten\u00fd a bolo mu dovolen\u00e9 opusti\u0165 Egypt. Odcestoval do Akkonu a potom sa vr\u00e1til do svojej krajiny.

Kri\u017eiacky historik Matthew Paris vyjadruje rozsah bolesti, ktor\u00fa kri\u017eiaci c\u00edtili po por\u00e1\u017eke v Egypte, slovami: \u201eCel\u00e1 kres\u0165ansk\u00e1 arm\u00e1da bola v Egypte roztrhan\u00e1 na kusy, bohu\u017eia\u013e! Pozost\u00e1vala z franc\u00fazskych \u0161\u013eachticov, rytierov johanitov, Germ\u00e1nov z r\u00e1du sv. M\u00e1rie a rytierov r\u00e1du sv. Lazara.\u201c

Siedma kri\u017eiacka v\u00fdprava bola poslednou ve\u013ekou kri\u017eiackou v\u00fdpravou proti Egyptu a kri\u017eiaci nikdy nedok\u00e1zali doby\u0165 Jeruzalem. Toto v\u00ed\u0165azstvo vydl\u00e1\u017edilo cestu bahr\u00edjskym mamelukom, ktor\u00ed stato\u010dne odolali kri\u017eiackej v\u00fdprave, aby zalo\u017eili svoj \u0161t\u00e1t na trosk\u00e1ch ajj\u00fabovsk\u00e9ho \u0161t\u00e1tu v Egypte. Sotva mesiac po tomto v\u00ed\u0165azstve mamelukovia zabili Turan \u0160\u00e1ha a dosadili \u0160ad\u017e\u00e1r al-Durr za egyptsk\u00fa sult\u00e1nku. To znamenalo \u00fasvit \u00e9ry mamel\u00fackych sult\u00e1nov v Egypte a Levante.

Pre\u010do sme boli skvel\u00ed<\/span><\/h1>


Kniha (Nezabudnute\u013en\u00e9 \u0161t\u00e1ty) z kapitoly o \u0161t\u00e1te Ayyubovcov, ktor\u00fa nap\u00edsal Tamer Badr\u00a0<\/span><\/h1>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

20 \u0641\u0628\u0631\u0627\u064a\u0631 2019 \u00a0 \u0627\u0644\u062d\u0645\u0644\u0629 \u0627\u0644\u0635\u0644\u064a\u0628\u064a\u0629 \u0627\u0644\u0633\u0627\u0628\u0639\u0629 \u0639\u0644\u0649 \u0645\u0635\u0631 \u0623\u0633\u0628\u0627\u0628 \u0627\u0644\u062d\u0645\u0644\u0629 \u0627\u0644\u0633\u0627\u0628\u0639\u0629\u0643\u0627\u0646\u062a \u0627\u0644\u0641\u0643\u0631\u0629 \u0627\u0644\u0633\u0627\u0626\u062f\u0629 \u0641\u064a \u0623\u0648\u0631\u0648\u0628\u0627 \u0645\u0646\u0630 \u0623\u0648\u0627\u0633\u0637 \u0627\u0644\u0642\u0631\u0646 \u0627\u0644\u062b\u0627\u0646\u064a \u0639\u0634\u0631 \u0627\u0644\u0645\u064a\u0644\u0627\u062f\u064a \u0623\u0646 \u0645\u0635\u0631 \u0645\u0627 \u062f\u0627\u0645\u062a \u0639\u0644\u0649 \u0642\u0648\u062a\u0647\u0627 \u0648\u0628\u0623\u0633\u0647\u0627 \u0641\u0644\u0627 \u0633\u0628\u064a\u0644 \u0625\u0644\u0649 \u0646\u062c\u0627\u062d \u0627\u0644\u062d\u0645\u0644\u0627\u062a \u0627\u0644\u0635\u0644\u064a\u0628\u064a\u0629 \u0648\u0627\u0633\u062a\u0631\u062f\u0627\u062f \u0628\u064a\u062a \u0627\u0644\u0645\u0642\u062f\u0633 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0645\u0633\u0644\u0645\u064a\u0646 \u0627\u0644\u0630\u064a\u0646 \u0646\u062c\u062d\u0648\u0627 \u0641\u064a \u0627\u0633\u062a\u0639\u0627\u062f\u062a\u0647 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0635\u0644\u064a\u0628\u064a\u0646 \u0645\u0631\u0629 \u062b\u0627\u0646\u064a\u0629 \u0633\u0646\u0629 642 \u0647\u0640 \/ 1244\u0645 \u0639\u0644\u0649 \u064a\u062f […]<\/p>","protected":false},"author":2,"featured_media":21941,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_seopress_robots_primary_cat":"","_seopress_titles_title":"","_seopress_titles_desc":"","_seopress_robots_index":"","inline_featured_image":false,"_uf_show_specific_survey":0,"_uf_disable_surveys":false,"footnotes":""},"categories":[115],"tags":[],"class_list":{"0":"post-21940","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-115"},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21940","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=21940"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21940\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/21941"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=21940"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=21940"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=21940"}],"curies":[{"name":"pracovn\u00fd list","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}