{"id":21880,"date":"2025-03-27T11:09:35","date_gmt":"2025-03-27T11:09:35","guid":{"rendered":"https:\/\/tamerbadr.com\/?p=21880"},"modified":"2025-04-20T09:44:14","modified_gmt":"2025-04-20T09:44:14","slug":"rete","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/archives\/21880","title":{"rendered":"Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd"},"content":{"rendered":"
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t

28. septembra 2014<\/span><\/span><\/h1><\/div><\/div><\/div>
\u00a0<\/div><\/div><\/div><\/div>

Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd

Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd sa neodd\u00e1val p\u00f4\u017eitkom, ako n\u00e1m to m\u00e9di\u00e1 propaguj\u00fa. Bol sk\u00f4r spravodliv\u00fdm vl\u00e1dcom, b\u00e1snikom, kaligrafom a majstrom nieko\u013ek\u00fdch v\u00fdchodn\u00fdch jazykov vr\u00e1tane arab\u010diny. Mal r\u00e1d stavite\u013estvo a miloval d\u017eih\u00e1d pre Boha. Tu je jeho pravdiv\u00fd pr\u00edbeh.

Je to Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd, syn Selima, na Z\u00e1pade zn\u00e1my ako Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd. Je jedn\u00fdm z najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch osmansk\u00fdch sult\u00e1nov. Vl\u00e1dol 48 rokov od roku 9261 TP5T, \u010do z neho rob\u00ed najdlh\u0161ie vl\u00e1dnuceho osmansk\u00e9ho sult\u00e1na.
Sult\u00e1n Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd str\u00e1vil \u0161tyridsa\u0165\u0161es\u0165 rokov na vrchole moci v Osmanskom kalif\u00e1te, po\u010das ktor\u00fdch \u0161t\u00e1t dosiahol vrchol sily a autority. Jeho \u00fazemie sa roz\u0161\u00edrilo do neb\u00fdval\u00fdch rozmerov a roz\u0161\u00edrilo jeho autoritu nad mnoh\u00e9 krajiny na troch kontinentoch sveta. Jeho prest\u00ed\u017e sa roz\u0161\u00edrila na cel\u00fd svet a stal sa svetov\u00fdm l\u00eddrom, ktor\u00e9mu dvorili krajiny a kr\u00e1\u013eovstv\u00e1. Syst\u00e9my a z\u00e1kony sa rozv\u00edjali, aby riadili \u017eivot s presnos\u0165ou a poriadkom, bez poru\u0161ovania islamsk\u00e9ho pr\u00e1va, ktor\u00e9 Osmani chceli re\u0161pektova\u0165 a dodr\u017eiava\u0165 vo v\u0161etk\u00fdch \u010dastiach svojho \u0161t\u00e1tu. Umenie a literat\u00fara sa rozv\u00edjali a architekt\u00fara a stavebn\u00edctvo prekvitali.

Jeho v\u00fdchova
Jeho otcom bol sult\u00e1n Selim I. a matkou Hafsa Sultan, dc\u00e9ra krymsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea Menguli Karaniho. Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd sa narodil v Trabzone v roku 900 AH \/ 1495 n. l., ke\u010f bol jeho otec miestodr\u017eite\u013eom. Ve\u013emi sa o\u0148ho staral a Sulejman vyrastal s l\u00e1skou k vedomostiam, literat\u00fare, u\u010dencom, liter\u00e1tom a pr\u00e1vnikom. Od mladosti bol zn\u00e1my svojou v\u00e1\u017enos\u0165ou a d\u00f4stojnos\u0165ou.

Prevzatie moci
Sult\u00e1n Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd prevzal kalif\u00e1t po smrti svojho otca, sult\u00e1na Selima I., 9. \u0161avvalu 926 AH \/ 22. septembra 1520 n. l. Za\u010dal spravova\u0165 z\u00e1le\u017eitosti \u0161t\u00e1tu a riadi\u0165 jeho politiku. Svoje prejavy za\u010d\u00ednal ver\u0161om zo sv\u00e4t\u00e9ho Kor\u00e1nu: \u201eVskutku, je to od \u0160alam\u00fana a vskutku, je to v mene Boha, Najmilostivej\u0161ieho, Najmilosrdnej\u0161ieho.\u201c Diela, ktor\u00e9 sult\u00e1n vykonal po\u010das svojej vl\u00e1dy, boli po\u010detn\u00e9 a mali ve\u013ek\u00fd v\u00fdznam pre \u017eivot \u0161t\u00e1tu.
V prvom obdob\u00ed svojej vl\u00e1dy sa mu podarilo vybudova\u0165 prest\u00ed\u017e \u0161t\u00e1tu a porazi\u0165 vzb\u00faren\u00fdch guvern\u00e9rov, ktor\u00ed t\u00fa\u017eili po nez\u00e1vislosti, preto\u017ee verili, \u017ee mlad\u00fd vek sult\u00e1na, ktor\u00fd mal iba dvadsa\u0165\u0161es\u0165 rokov, je dobrou pr\u00edle\u017eitos\u0165ou na uskuto\u010dnenie ich snov. Prekvapilo ich v\u0161ak siln\u00e9 a neochvejn\u00e9 odhodlanie sult\u00e1na, ke\u010f potla\u010dil povstanie D\u017eanberdiho al-Ghazaliho v Levante, Ahmeda Pa\u0161u v Egypte a Kaland\u00e1ra D\u017eal\u00e1b\u00edho v regi\u00f3noch Konya a Marash, ktor\u00fd bol \u0161i\u00edt a zhroma\u017edil okolo seba asi tridsa\u0165tis\u00edc st\u00fapencov, aby sa vzb\u00farili proti \u0161t\u00e1tu.

bojisk\u00e1
Osmansk\u00e1 r\u00ed\u0161a sa po\u010das vl\u00e1dy S\u00fcleymana presunula na mnoho bojisk\u00e1, aby roz\u0161\u00edrila svoj vplyv, vr\u00e1tane Eur\u00f3py, \u00c1zie a Afriky. V roku 927 po hid\u017ere \/ 1521 po n. l. dobyl Belehrad a v roku 935 po hid\u017ere \/ 1529 po n. l. obliehal Viede\u0148, ale nepodarilo sa mu ju doby\u0165. Sk\u00fasil to znova a jej osud nebol o ni\u010d lep\u0161\u00ed ako ten prv\u00fd. Pripojil k svojmu \u0161t\u00e1tu \u010dasti Uhorska vr\u00e1tane jeho hlavn\u00e9ho mesta Budape\u0161ti a urobil z neho osmansk\u00fa provinciu.
V \u00c1zii sult\u00e1n Sulejman spustil tri hlavn\u00e9 kampane proti Saf\u00edjovskej r\u00ed\u0161i, po\u010dn\u00fac rokom 941 AH \/ 1534 n. l. Prv\u00e1 kampa\u0148 \u00faspe\u0161ne pripojila Irak k Osmanskej r\u00ed\u0161i. Po\u010das druhej kampane v roku 955 AH \/ 1548 n. l. boli k majetkom \u0161t\u00e1tu pridan\u00e9 Tabriz a pevnosti Van a Erivan. Tretia kampa\u0148 v roku 962 AH \/ 1555 n. l. prin\u00fatila \u0161\u00e1ha Tahmaspa uzavrie\u0165 mier a post\u00fapila Osmanom Erivan, Tabriz a v\u00fdchodn\u00fa Anat\u00f3liu.
Po\u010das jeho vl\u00e1dy Osmani \u010delili aj portugalsk\u00e9mu vplyvu v Indickom oce\u00e1ne a Arabskom z\u00e1live. Uwais Pasha, guvern\u00e9r Jemenu, sa v roku 953 AH \/ 1546 n. l. zmocnil hradu Taiz. Po\u010das jeho vl\u00e1dy sa Om\u00e1n, Al-Ahsa, Katar a more dostali pod vplyv Osmansk\u00e9ho kalif\u00e1tu. T\u00e1to politika viedla k obmedzeniu portugalsk\u00e9ho vplyvu vo vod\u00e1ch Bl\u00edzkeho v\u00fdchodu.
V Afrike sa L\u00edbya, v\u00e4\u010d\u0161ina Tuniska, Eritrea, D\u017eibutsko a Som\u00e1lsko dostali pod vplyv Osmansk\u00e9ho kalif\u00e1tu.

V\u00fdvoj osmansk\u00e9ho n\u00e1morn\u00edctva
Osmansk\u00e9 n\u00e1morn\u00edctvo sa od \u010dias sult\u00e1na Bajazida II. v\u00fdrazne rozr\u00e1stlo a bolo zodpovedn\u00e9 za ochranu mor\u00ed hrani\u010diacich s r\u00ed\u0161ou. Za vl\u00e1dy S\u00fclejm\u00e1na sa moc n\u00e1morn\u00edctva zv\u00fd\u0161ila na neb\u00fdval\u00fa \u00farove\u0148 s n\u00e1stupom Chajredd\u00edna Barbarossu, ktor\u00fd velil mocnej flotile \u00fato\u010diacej na \u0161panielske pobre\u017eie a kri\u017eiacke lode v Stredozemnom mori. Po jeho n\u00e1stupe do r\u00ed\u0161e mu sult\u00e1n udelil titul \u201eKapudan\u201c.
V\u010faka pomoci, ktor\u00fa dostal od sult\u00e1na Sulejmana Ve\u013ekolep\u00e9ho, Chajr ad-D\u00edn za\u00fato\u010dil na \u0161panielske pobre\u017eie a zachr\u00e1nil tis\u00edce moslimov v \u0160panielsku. V roku 935 AH \/ 1529 n. l. podnikol sedem plavieb k \u0161panielskemu pobre\u017eiu, aby previezol sedemdesiattis\u00edc moslimov z r\u00fak \u0161panielskej vl\u00e1dy.
Sult\u00e1n poveril Chajr ad-D\u00edna velen\u00edm n\u00e1morn\u00fdch kampan\u00ed v z\u00e1padnom Stredomor\u00ed. \u0160panielsko sa pok\u00fasilo zni\u010di\u0165 jeho flotilu, ale zaka\u017ed\u00fdm zlyhalo a utrpelo \u0165a\u017ek\u00e9 straty. Jeho najv\u00e1\u017enej\u0161ou por\u00e1\u017ekou bola azda bitka pri Preveze v roku 945 AH \/ 1538 n. l.
Khair ad-Dinova flotila sa pripojila k franc\u00fazskej flotile vo vojne s Habsburgovcami a pomohla Franc\u00fazom znovu doby\u0165 mesto Nice v roku 950 AH\/1543 n. l. To viedlo k tomu, \u017ee Franc\u00fazsko dobrovo\u013ene post\u00fapilo franc\u00fazsky pr\u00edstav Toulon osmanskej spr\u00e1ve, \u010d\u00edm sa franc\u00fazsky vojensk\u00fd pr\u00edstav premenil na islamsk\u00fa vojensk\u00fa z\u00e1klad\u0148u Osmanskej r\u00ed\u0161e v z\u00e1padnom Stredomor\u00ed.
Rozsah oper\u00e1ci\u00ed osmanskej flotily sa roz\u0161\u00edril aj na \u010cerven\u00e9 more, kde Osmani dobyli Suakin a Massawu, vyhnali Portugalcov z \u010cerven\u00e9ho mora a zmocnili sa pobre\u017eia Eti\u00f3pie, \u010do viedlo k o\u017eiveniu obchodu medzi \u00c1ziou a Z\u00e1padom cez islamsk\u00e9 \u00fazemia.

Civiliza\u010dn\u00fd v\u00fdvoj
Sult\u00e1n Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd bol b\u00e1snik s vycibren\u00fdm umeleck\u00fdm vkusom, zru\u010dn\u00fd kaligraf a plynule ovl\u00e1dal nieko\u013eko orient\u00e1lnych jazykov vr\u00e1tane arab\u010diny. Mal cit pre drah\u00e9 kamene a fascinovalo ho stavebn\u00edctvo, ktor\u00e9ho \u00fa\u010dinky boli zrejm\u00e9 v jeho r\u00ed\u0161i. \u0160tedro m\u00ed\u0148al na ve\u013ek\u00e9 stavby, budoval pevnosti a opevnenia na Rodose, v Belehrade a Bud\u00edne. Postavil aj me\u0161ity, cisterny a mosty po celej r\u00ed\u0161i, najm\u00e4 v Damasku, Mekke a Bagdade. Vo svojom hlavnom meste postavil aj architektonick\u00e9 majstrovsk\u00e9 diela. V\u00fdskumn\u00edk D\u017eam\u00e1l al-D\u00edn F\u00e1lih al-Kilan\u00ed tvrd\u00ed, \u017ee \u00e9ra Sulejmana Ve\u013ekolep\u00e9ho sa pova\u017euje za zlat\u00fd vek Osmanskej r\u00ed\u0161e, preto\u017ee to bol najmocnej\u0161\u00ed \u0161t\u00e1t na svete a ovl\u00e1dal Stredozemn\u00e9 more.
Po\u010das jeho \u00e9ry sa objavili najsl\u00e1vnej\u0161\u00ed architekti v islamskej hist\u00f3rii, ako napr\u00edklad architekt Sinan Agha, ktor\u00fd sa z\u00fa\u010dastnil osmansk\u00fdch v\u00fdprav a obozn\u00e1mil sa s mnoh\u00fdmi architektonick\u00fdmi \u0161t\u00fdlmi, a\u017e k\u00fdm si nevytvoril svoj vlastn\u00fd \u0161t\u00fdl. Me\u0161ita S\u00fcleymaniye alebo Sulejmanova me\u0161ita v Istanbule, ktor\u00fa postavil pre sult\u00e1na S\u00fcleymana v roku 964 AH \/ 1557 n. l., sa pova\u017euje za jedno z najsl\u00e1vnej\u0161\u00edch architektonick\u00fdch diel v islamskej hist\u00f3rii.
Po\u010das jeho vl\u00e1dy dosiahlo umenie osmansk\u00fdch miniat\u00far svoj vrchol. Arifi v \u017eiv\u00fdch miniat\u00farach dokumentoval politick\u00e9 a spolo\u010densk\u00e9 udalosti, ktor\u00e9 sa odohrali po\u010das vl\u00e1dy S\u00fclejmana Ve\u013ekolep\u00e9ho. V tejto \u00e9re vynikalo mno\u017estvo skvel\u00fdch kaligrafov, medzi nimi najm\u00e4 Hasan Efendi \u00c7elebi Karahisari, ktor\u00fd nap\u00edsal kaligrafiu pre me\u0161itu S\u00fcleymaniye, a jeho u\u010dite\u013e Ahmed bin Karahisari. Vlastn\u00fdm rukopisom nap\u00edsal k\u00f3piu Kor\u00e1nu, ktor\u00e1 sa pova\u017euje za majstrovsk\u00e9 dielo arabskej kaligrafie a v\u00fdtvarn\u00e9ho umenia. Je uchov\u00e1van\u00e1 v m\u00fazeu Topkapi.
Po\u010das vl\u00e1dy sult\u00e1na Sulejmana sa objavilo mno\u017estvo u\u010dencov, z ktor\u00fdch najv\u00fdznamnej\u0161\u00ed bol Abu al-Su'ud Effendi, autor v\u00fdkladu zn\u00e1meho ako \u201eVedenie zdrav\u00e9ho rozumu k podstate Sv\u00e4tej knihy\u201c.

Pr\u00e1vo a administrat\u00edva
Sult\u00e1n Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd je najzn\u00e1mej\u0161\u00ed a s jeho menom sa sp\u00e1jaj\u00fa z\u00e1kony, ktor\u00e9 riadili \u017eivot v jeho rozsiahlej r\u00ed\u0161i. Tieto z\u00e1kony vypracoval spolu so \u0161ejkom al-Islamom Abu al-Su'udom Efendim, pri\u010dom zoh\u013eadnil jedine\u010dn\u00e9 okolnosti regi\u00f3nov svojej r\u00ed\u0161e a zabezpe\u010dil ich s\u00falad s islamsk\u00fdm pr\u00e1vom a zvykov\u00fdmi normami. Tieto z\u00e1kony, zn\u00e1me ako \u201eKanunname Sultan Sulejman\u201c alebo \u00dastava sult\u00e1na Sulejmana, zostali v platnosti a\u017e do za\u010diatku trin\u00e1steho storo\u010dia hid\u017ery (19. storo\u010die n. l.).
\u013dudia nenaz\u00fdvali sult\u00e1na Sulejmana Z\u00e1konodarcom preto, \u017ee by ustanovil z\u00e1kony, ale sk\u00f4r preto, \u017ee ich spravodlivo uplat\u0148oval. Preto Osmani pova\u017euj\u00fa tituly, ktor\u00e9 Sulejmanovi ude\u013eovali Eur\u00f3pania po\u010das jeho doby, ako napr\u00edklad \u201eVe\u013ek\u00fd\u201c a \u201eVe\u013ekolep\u00fd\u201c, za m\u00e1lo d\u00f4le\u017eit\u00e9 alebo vplyvn\u00e9 v porovnan\u00ed s titulom \u201eZ\u00e1konodarca\u201c, ktor\u00fd predstavuje spravodlivos\u0165.
Obdobie Qanuniho nebolo obdob\u00edm, v ktorom \u0161t\u00e1t dosiahol svoj najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed rozsah, ale sk\u00f4r obdob\u00edm, v ktorom bol najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u0161t\u00e1t spravovan\u00fd najpokro\u010dilej\u0161\u00edm administrat\u00edvnym syst\u00e9mom.

Jeho smr\u0165
Sult\u00e1n Sulejman Ve\u013ekolep\u00fd sa nikdy neopustil d\u017eih\u00e1du. V neskor\u0161\u00edch rokoch ho tr\u00e1pila dna, ktor\u00e1 mu znemo\u017e\u0148ovala jazdi\u0165 na koni. Vytrvalo v\u0161ak ukazoval svoju silu svojim nepriate\u013eom. Sulejman mal 74 rokov, no ke\u010f sa dozvedel, \u017ee habsbursk\u00fd kr\u00e1\u013e vpadol na moslimsk\u00fa hranicu, okam\u017eite sa vydal na d\u017eih\u00e1d. Hoci trpel \u0165a\u017ekou chorobou, osobne viedol arm\u00e1du a 9. \u0161avvalu 973 po hid\u017ere (29. apr\u00edla 1566 n. l.) viedol obrovsk\u00fa arm\u00e1du. Dorazil do ma\u010farsk\u00e9ho mesta Siget\u00e1r, jednej z najv\u00e4\u010d\u0161\u00edch kres\u0165ansk\u00fdch pevnost\u00ed, a nalo\u017eil ho pu\u0161n\u00fdm prachom a delami. Predt\u00fdm, ako sa vydal na d\u017eih\u00e1d, mu lek\u00e1r odporu\u010dil, aby kv\u00f4li dnu nevych\u00e1dzal. Sult\u00e1nova odpove\u010f, ktor\u00e1 sa zap\u00edsala do hist\u00f3rie, znela: \u201eChcel by som zomrie\u0165 v boji za Alaha.\u201c
Sl\u00e1va Bohu, tento sult\u00e1n dosiahol vysok\u00fd vek, mal pod kontrolou polovicu sveta a kr\u00e1li zeme boli k dispoz\u00edcii na jeho povel. Mohol si u\u017e\u00edva\u0165 \u017eivot v pal\u00e1coch, pohybova\u0165 sa medzi miestnos\u0165ami a u\u017e\u00edva\u0165 si rozko\u0161e, no napriek tomu trval na tom, \u017ee p\u00f4jde ako bojovn\u00edk v Bo\u017eej veci.
V skuto\u010dnosti sa vydal na \u010dele svojej arm\u00e1dy a kv\u00f4li zhor\u0161uj\u00facej sa dne nemohol jazdi\u0165 na koni, tak\u017ee ho viezli na voze, a\u017e k\u00fdm nedosiahol hradby mesta Szigetv\u00e1r, a za\u010dal ho oblieha\u0165. Za necel\u00e9 dva t\u00fd\u017edne obsadil jeho predn\u00e9 pevnosti a boje sa za\u010dali a zintenz\u00edvnili. Bola to naj\u0165a\u017e\u0161ia bitka, ktorej moslimovia \u010delili kv\u00f4li pevnosti hradieb a z\u00farivosti kres\u0165anov pri obrane svojej pevnosti.
Boje a obliehanie pokra\u010dovali asi p\u00e4\u0165 pln\u00fdch mesiacov a ot\u00e1zka dobytia sa len zhor\u0161ovala a starosti moslimov sa kv\u00f4li \u0165a\u017ekostiam s dobyt\u00edm e\u0161te viac zvy\u0161ovali. Sult\u00e1nova choroba sa tu zhor\u0161ila a c\u00edtil, \u017ee sa bl\u00ed\u017ei jeho koniec, a tak sa za\u010dal modli\u0165 k V\u0161emoh\u00facemu Bohu a medzi in\u00fdmi slovami povedal: \u201e\u00d3, Pane svetov, daj v\u00ed\u0165azstvo svojim moslimsk\u00fdm slu\u017eobn\u00edkom, podpor ich a neveriacich podpa\u013e.\u201c
Boh teda vypo\u010dul modlitbu sult\u00e1na Sulejmana a jeden z moslimsk\u00fdch kan\u00f3nov zasiahol sklad pu\u0161n\u00e9ho prachu v pevnosti, \u010do sp\u00f4sobilo hrozn\u00fd v\u00fdbuch, ktor\u00fd roztrhol ve\u013ek\u00fa \u010das\u0165 pevnosti a vyniesol ju do neba. Moslimovia za\u00fato\u010dili na pevnos\u0165, dobyli ju a na najvy\u0161\u0161om mieste pevnosti vzt\u00fd\u010dili Sulejmanovu vlajku.
Ke\u010f sa spr\u00e1va o dobyt\u00ed dostala k sult\u00e1novi, bol nesmierne \u0161\u0165astn\u00fd a po\u010fakoval Bohu za toto ve\u013ek\u00e9 po\u017eehnanie. Povedal: \u201eTeraz je smr\u0165 pr\u00edjemn\u00e1. Gratulujem tomuto \u0161\u0165astn\u00e9mu \u010dloveku k tomuto ve\u010dn\u00e9mu \u0161\u0165astiu. Po\u017eehnan\u00e1 je t\u00e1to spokojn\u00e1 a spokojn\u00e1 du\u0161a, jedna z t\u00fdch, s ktor\u00fdmi je Boh spokojn\u00fd a ktor\u00e9 s\u00fa spokojn\u00e9 s N\u00edm.\u201c Jeho du\u0161a odi\u0161la k svojmu Stvorite\u013eovi, do ve\u010dn\u00e9ho raja, ak Boh d\u00e1, 20. Safaru roku 974 po hid\u017ere \/ 5. septembra 1566 n. l.
Minister Mehmed Pa\u0161a tajil spr\u00e1vu o sult\u00e1novej smrti, a\u017e k\u00fdm neposlal po jeho dedi\u010da, sult\u00e1na Selima II. Pri\u0161iel a prevzal opraty sultan\u00e1tu v Siktvare, potom vst\u00fapil do Istanbulu s telom svojho umu\u010den\u00e9ho otca. Bol to pam\u00e4tn\u00fd de\u0148, ak\u00fd sa dovtedy stal len pri smrti sult\u00e1na Mehmeda Dobyvate\u013ea. Moslimovia sa dozvedeli spr\u00e1vu o smrti sult\u00e1na Sulejmana a boli hlboko zarm\u00faten\u00ed. \u010co sa t\u00fdka eur\u00f3pskej strany, kres\u0165ania sa nikdy po Bajazidovi I. a Mehmedovi Dobyvate\u013eovi neradovali zo smrti nikoho tak, ako zo smrti sult\u00e1na Sulejmana, bojovn\u00edka, ktor\u00fd bojoval pre Alaha. Z d\u0148a jeho smrti urobili sviatok a kostoln\u00e9 zvony zvonili rados\u0165ou zo smrti obnovite\u013ea n\u00e1rodn\u00e9ho d\u017eih\u00e1du v desiatom storo\u010d\u00ed, nech sa nad n\u00edm Alah zmiluje.

Z knihy Nezabudnute\u013en\u00ed vodcovia od majora Tamera Badra\u00a0<\/span><\/h1>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

28 \u0633\u0628\u062a\u0645\u0628\u0631 2014 \u00a0 \u0633\u0644\u064a\u0645\u0627\u0646 \u0627\u0644\u0642\u0627\u0646\u0648\u0646\u064a \u0644\u0645 \u064a\u0643\u0646 \u0633\u0644\u064a\u0645\u0627\u0646 \u0627\u0644\u0642\u0627\u0646\u0648\u0646\u064a \u063a\u0627\u0631\u0642\u0627\u064b \u0641\u064a \u0627\u0644\u0645\u0644\u0630\u0627\u062a \u0643\u0645\u0627 \u064a\u064f\u0631\u0648\u062c \u0644\u0646\u0627 \u0641\u064a \u0627\u0644\u0625\u0639\u0644\u0627\u0645 \u0628\u0644 \u0643\u0627\u0646 \u062d\u0627\u0643\u0645\u0627\u064b \u0639\u0627\u062f\u0644\u0627\u064b \u0648\u0634\u0627\u0639\u0631\u0627\u064b \u0648\u062e\u0637\u0627\u0637\u0627\u064b \u0648\u0645\u064f\u0644\u0645\u0651\u064b\u0627 \u0628\u0639\u062f\u062f \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0644\u063a\u0627\u062a \u0627\u0644\u0634\u0631\u0642\u064a\u0629 \u0645\u0646 \u0628\u064a\u0646\u0647\u0627 \u0627\u0644\u0639\u0631\u0628\u064a\u0629 \u0648\u0645\u063a\u0631\u0645\u0627\u064b \u0628\u0627\u0644\u0628\u0646\u0627\u0621 \u0648\u0627\u0644\u062a\u0634\u064a\u064a\u062f \u0648\u0643\u0627\u0646 \u064a\u062d\u0628 \u0627\u0644\u062c\u0647\u0627\u062f \u0641\u064a \u0633\u0628\u064a\u0644 \u0627\u0644\u0644\u0647 \u0648\u0625\u0644\u064a\u0643\u0645 \u0642\u0635\u062a\u0647 \u0627\u0644\u062d\u0642\u064a\u0642\u064a\u0629 \u0625\u0646\u0647 \u0633\u0644\u064a\u0645\u0627\u0646 \u0627\u0644\u0642\u0627\u0646\u0648\u0646\u064a \u0628\u0646 \u0633\u0644\u064a\u0645 \u0648\u064a\u064f\u0639\u0631\u0641 \u0641\u064a \u0627\u0644\u063a\u0631\u0628 \u0628\u0633\u0644\u064a\u0645\u0627\u0646 \u0627\u0644\u0639\u0638\u064a\u0645, \u0648\u0647\u0648 […]<\/p>","protected":false},"author":2,"featured_media":21881,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_seopress_robots_primary_cat":"","_seopress_titles_title":"","_seopress_titles_desc":"","_seopress_robots_index":"","inline_featured_image":false,"_uf_show_specific_survey":0,"_uf_disable_surveys":false,"footnotes":""},"categories":[115,184],"tags":[],"class_list":{"0":"post-21880","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-115","8":"category-184"},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21880","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=21880"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21880\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/21881"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=21880"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=21880"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=21880"}],"curies":[{"name":"pracovn\u00fd list","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}