{"id":21865,"date":"2025-03-27T10:56:44","date_gmt":"2025-03-27T10:56:44","guid":{"rendered":"https:\/\/tamerbadr.com\/?p=21865"},"modified":"2025-04-20T09:51:52","modified_gmt":"2025-04-20T09:51:52","slug":"gfhgfsd","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/archives\/21865","title":{"rendered":"Al-Nasir Salah al-Din al-Ayyubi"},"content":{"rendered":"
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t
\n\t\t\t\t\t\t\t\t\t
2. febru\u00e1ra 2014<\/span><\/span><\/div><\/div><\/div><\/div>
\u00a0<\/div><\/div><\/div><\/div><\/div>
Al-Nasir Salah al-Din al-Ayyubi

Je n\u00edm kr\u00e1\u013e Al-Nasir Abu Al-Muzaffar Yusuf bin Ayyub bin Shadhi bin Marwan, zakladate\u013e dynastie Ayyubovcov v Egypte a Levante. Je to u\u0161\u013eachtil\u00fd rytier, stato\u010dn\u00fd hrdina a jeden z najlep\u0161\u00edch vodcov, ak\u00fdch \u013eudstvo pozn\u00e1. Jeho mor\u00e1lku dosved\u010dili jeho nepriatelia spomedzi kri\u017eiakov e\u0161te pred jeho priate\u013emi a \u017eivotopiscami. Je jedine\u010dn\u00fdm pr\u00edkladom obrovskej osobnosti, ktor\u00fa stvoril islam. Je to hrdina Saladin Al-Ayyubi, oslobodite\u013e Jeruzalema od kri\u017eiakov a hrdina bitky pri Hatt\u00edne.
Jeho v\u00fdchova
Saladin sa narodil v Tikr\u00edte v roku 532 AH \/ 1138 n. l. v kurdskej rodine. Jeho otec bol guvern\u00e9rom citadely v Tikr\u00edte v mene Behr\u00faza a jeho str\u00fdko Asad ad-Din Shirkuh bol jedn\u00fdm z ve\u013ek\u00fdch velite\u013eov v arm\u00e1de N\u00far ad-D\u00edna Zengida, vl\u00e1dcu Mosulu. Narodenie Saladina Yusufa ibn Najma ad-D\u00edna Ayyuba ibn Shadhiho sa zvl\u00e1\u0161tne zhodovalo s t\u00fdm, \u017ee jeho otec bol n\u00faten\u00fd opusti\u0165 Tikr\u00edt, \u010do jeho otca naplnilo smolou. Jeden z pr\u00edtomn\u00fdch mu povedal: \u201eAko vie\u0161, \u017ee sa z tohto novorodenca stane ve\u013ek\u00fd a sl\u00e1vny kr\u00e1\u013e?!\u201c
Najm al-Din Ayyub sa s rodinou pres\u0165ahoval z Tikr\u00edtu do Mosulu a zostal u Im\u00e1da al-D\u00edna Zeng\u00edho, ktor\u00fd si ho v\u00e1\u017eil. Die\u0165a, Saladin, vyrastal v po\u017eehnanej v\u00fdchove, kde bol vychov\u00e1van\u00fd k cti, rytierstvu, cvi\u010dil sa v zaobch\u00e1dzan\u00ed so zbra\u0148ami a r\u00e1stol na l\u00e1ske k d\u017eih\u00e1du. \u010c\u00edtal Sv\u00e4t\u00fd Kor\u00e1n, nau\u010dil sa naspam\u00e4\u0165 vzne\u0161en\u00e9 had\u00edsy a nau\u010dil sa, \u010do sa dalo, z arab\u010diny.
Salah al-Din, minister v Egypte
Pred pr\u00edchodom Saladina bol Egypt s\u00eddlom F\u00e1timovsk\u00e9ho kalif\u00e1tu. V tom \u010dase bol Egypt koris\u0165ou vn\u00fatorn\u00fdch povstan\u00ed medzi r\u00f4znymi sektami, od tureck\u00fdch mamelukov a\u017e po sud\u00e1nskych a maro\u010danov. Situ\u00e1cia bola nestabiln\u00e1 kv\u00f4li nepokojom sp\u00f4soben\u00fdm n\u00e1stupn\u00edctvom ve\u013ek\u00e9ho po\u010dtu f\u00e1timovsk\u00fdch kalifov v kr\u00e1tkych obdobiach, ktor\u00fdch rozhodnutia kontrolovala s\u00e9ria ministrov. Kri\u017eiaci t\u00fa\u017eili po Egypte. Ke\u010f velite\u013e N\u00far ad-D\u00edn Mahm\u00fad videl tieto nezhody a uvedomil si, \u017ee kri\u017eiacky kr\u00e1\u013e Jeruzalema t\u00fa\u017ei obsadi\u0165 Egypt, N\u00far ad-D\u00edn Mahm\u00fad poslal z Damasku do Egypta arm\u00e1du pod velen\u00edm Asada ad-D\u00edna \u0160irk\u00faha, ktorej pom\u00e1hal jeho synovec Saladin. Ke\u010f sa kri\u017eiaci dozvedeli o pr\u00edchode Asada ad-D\u00edna \u0160irk\u00faha, opustili Egypt a do\u0148 vst\u00fapil Asad ad-D\u00edn. Saladin ho potom nahradil ako jeho minister.
Sprisahania boli vym\u00fd\u0161\u013ean\u00e9 sebeck\u00fdmi a ambici\u00f3znymi \u013eu\u010fmi, ale Saladin ich prekonal, rovnako ako prekonal vonkaj\u0161ie vzbury. Saladin videl vznik Batiniyya v Egypte, a tak zalo\u017eil dve hlavn\u00e9 \u0161koly, \u0161kolu Nasiriyya a \u0161kolu Kamiliyya, aby obr\u00e1til \u013eud\u00ed na sunnitsk\u00fa my\u0161lienkov\u00fa \u0161kolu a vydl\u00e1\u017edil tak cestu pre zmenu, ktor\u00fa si \u017eelal, a\u017e k\u00fdm Saladin nez\u00edskal \u00fapln\u00fa kontrolu nad Egyptom. Po smrti f\u00e1timovsk\u00e9ho kalifa Al-Adida v roku 566 AH \/ 1171 n. l. Saladin naliehal na u\u010dencov, aby vyhl\u00e1sili Al-Mustadiho Al-Abbassiho za kalifa, aby sa za neho v piatok modlili a predn\u00e1\u0161ali k\u00e1zne v jeho mene z kazate\u013en\u00edc. T\u00fdm sa f\u00e1timovsk\u00fd kalif\u00e1t v Egypte skon\u010dil a Saladin vl\u00e1dol Egyptu ako z\u00e1stupca N\u00far al-D\u00edna, ktor\u00fd nakoniec uznal Abb\u00e1sovsk\u00fd kalif\u00e1t. Egypt sa op\u00e4\u0165 vr\u00e1til do l\u00faky islamsk\u00e9ho kalif\u00e1tu a Saladin sa stal p\u00e1nom Egypta bez toho, aby do toho nikto in\u00fd mal slovo.
Zalo\u017eenie \u0161t\u00e1tu
N\u00far ad-D\u00edn Mahm\u00fad bol st\u00e1le na\u017eive a Saladin sa ob\u00e1val, \u017ee s n\u00edm bude bojova\u0165, a tak uva\u017eoval o h\u013eadan\u00ed in\u00e9ho miesta na zalo\u017eenie \u0161t\u00e1tu. Saladin za\u010dal u\u017e od za\u010diatku posiela\u0165 \u010das\u0165 svojho sprievodu, aby presk\u00famali situ\u00e1ciu v N\u00fabii, Jemene a Barke.
N\u00far ad-D\u00edn Mahm\u00fad zomrel v roku \u0161avval 569 AH \/ 1174 n. l. a situ\u00e1cia sa za\u010dala upokojova\u0165 pre Saladina, ktor\u00fd za\u010dal pracova\u0165 na zjednoten\u00ed Egypta a Levanty. Saladin sa po N\u00far ad-D\u00ednovej smrti vydal do Levanty. Pochodoval do Damasku a podarilo sa mu potla\u010di\u0165 povstania, ktor\u00e9 vypukli v Levante sp\u00f4soben\u00e9 t\u00fa\u017ebou zmocni\u0165 sa N\u00far ad-D\u00ednovej r\u00ed\u0161e. Zostal tam takmer dva roky, aby obnovil stabilitu vl\u00e1dy, anektoval Damask, potom dobyl Homs a nakoniec Aleppo. Saladin sa tak stal sult\u00e1nom Egypta a Levanty. Potom sa vr\u00e1til do Egypta a za\u010dal s vn\u00fatorn\u00fdmi reformami, najm\u00e4 v K\u00e1hire a Alexandrii. Saladinova autorita sa roz\u0161\u00edrila po celej krajine a rozprestierala sa od N\u00fabie na juhu a Cyrenaiky na z\u00e1pade a\u017e po \u00fazemia Arm\u00e9nov na severe a D\u017eaz\u00edru a Mosul na v\u00fdchode.
Saladin a d\u017eih\u00e1d
Saladin, nech sa nad n\u00edm Boh zmiluje, bol naplnen\u00fd l\u00e1skou k d\u017eih\u00e1du a v\u00e1\u0161nivou l\u00e1skou k nemu. Pohltila cel\u00fa jeho bytos\u0165, nato\u013eko, \u017ee im\u00e1m Al-Dhahabi o \u0148om v diele Al-Seer povedal: \u201eMal v\u00e1\u0161e\u0148 pre nastolenie d\u017eih\u00e1du a odstr\u00e1nenie nepriate\u013eov, o ak\u00fdch sa na svete nikdy nepo\u010dulo.\u201c
Z tohto d\u00f4vodu, nech sa nad n\u00edm Boh zmiluje, opustil svoju rodinu, svoje deti a svoju krajinu. Nemal \u017eiadnu n\u00e1klonnos\u0165 okrem neho a \u017eiadnu l\u00e1sku okrem jeho mu\u017eov. Sudca Baha' al-Din hovor\u00ed: \u201eKe\u010f sa k nemu niekto chcel pribl\u00ed\u017ei\u0165, nab\u00e1dal ho, aby bojoval v d\u017eih\u00e1de. Ak by prisahal, \u017ee po odchode do d\u017eih\u00e1du neminul ani din\u00e1r ani dirham, inak ako na d\u017eih\u00e1d alebo na z\u00e1soby, jeho pr\u00edsaha by bola pravdiv\u00e1 a dodr\u017eite\u013en\u00e1.\u201c
Ka\u017ed\u00fd \u010dlovek m\u00e1 nejak\u00e9 starosti a starosti \u010dloveka s\u00fa \u00famern\u00e9 jeho starostiam. Je to, akoby Ibn al-K\u00e1jim, nech sa nad n\u00edm Boh zmiluje, opisoval Salah al-D\u00edna, ke\u010f povedal: \u201eBla\u017eenos\u0165 sa nedosiahne bla\u017eenos\u0165ou. Rados\u0165 a pote\u0161enie s\u00fa ur\u010den\u00e9 zn\u00e1\u0161an\u00edm hr\u00f4z a \u0165a\u017ekost\u00ed. Niet radosti pre toho, kto nem\u00e1 starosti, \u017eiadne pote\u0161enie pre toho, kto nem\u00e1 trpezlivos\u0165, \u017eiadne blaho pre toho, kto nem\u00e1 utrpenie, \u017eiadne odpo\u010dinok pre toho, kto nem\u00e1 \u00fanavu.\u201c
Saladinov cel\u00fd \u017eivot bol teda bojom. Vracal sa z jedn\u00e9ho dobytia k druh\u00e9mu, z jednej bitky do druhej. Ibn al-Athirova biografia v knihe \u201eAl-Kamil fi al-Tarikh\u201c zaberala viac ako 220 str\u00e1n, v\u0161etky boli pln\u00e9 boja. Bitka pri Hatt\u00edne bola jednou z jeho bitiek, ktor\u00e1 bola nap\u00edsan\u00e1 sveteln\u00fdmi perami na zlat\u00fdch str\u00e1nkach a vp\u00edsala sa do dej\u00edn ako svedok v\u0161etk\u00fdch v\u00fdznamov boja a obety.
Vojna s kri\u017eiakmi
Zatia\u013e \u010do Saladin roz\u0161iroval svoj vplyv v Levante, \u010dasto nech\u00e1val kri\u017eiakov na pokoji a odkladal konfront\u00e1ciu s nimi, aj ke\u010f si bol \u010dasto vedom\u00fd jej nevyhnutnosti. Ke\u010f v\u0161ak ku konfront\u00e1cii do\u0161lo, zvy\u010dajne z nej vy\u0161iel v\u00ed\u0165azne. V\u00fdnimkou bola bitka pri Montgisarde v roku 573 AH \/ 25. novembra 1177 n. l. Kri\u017eiaci nekl\u00e1dli \u017eiadny odpor a Saladin urobil chybu, ke\u010f nechal svoje vojsk\u00e1 rozpt\u00fdli\u0165 sa a prenasledova\u0165 koris\u0165. Sily Baldwina VI., jeruzalemsk\u00e9ho kr\u00e1\u013ea, Raynalda a templ\u00e1rskych rytierov ho za\u00fato\u010dili a porazili. Saladin sa v\u0161ak vr\u00e1til a za\u00fato\u010dil na fransk\u00e9 \u0161t\u00e1ty zo z\u00e1padu, pri\u010dom Baldwina porazil v bitke pri Marj Ayun v roku 575 AH \/ 1179 n. l. a op\u00e4\u0165 nasleduj\u00faci rok v bitke pri Jakubovom z\u00e1live. Medzi kri\u017eiakmi a Saladinom bolo potom v roku 576 AH \/ 1180 n. l. uzavret\u00e9 pr\u00edmerie.
Kri\u017eiacke n\u00e1jazdy sa v\u0161ak vr\u00e1tili, \u010do prin\u00fatilo Saladina zareagova\u0165. Raynald svojou flotilou v \u010cervenom mori ob\u0165a\u017eoval obchod a moslimsk\u00fdch p\u00fatnikov. Saladin postavil flotilu 30 lod\u00ed, aby v roku 577 AH \/ 1182 n. l. za\u00fato\u010dil na Bejr\u00fat. Raynald potom pohrozil \u00fatokom na Mekku a Medinu. Saladin dvakr\u00e1t v rokoch 1183 AH a 1184 n. l. obliehal pevnos\u0165 Karak, Raynaldovu ba\u0161tu. Raynald odpovedal \u00fatokom na moslimsk\u00e9 p\u00fatnick\u00e9 karav\u00e1ny v roku 581 AH \/ 1185 n. l.
Dobytie Jeruzalema
V roku 583 AH \/ 1187 n. l. padla v\u00e4\u010d\u0161ina miest a pevnost\u00ed Jeruzalemsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva do r\u00fak Saladina. Saladinove arm\u00e1dy potom porazili kri\u017eiacke sily v bitke pri Hattine 24. j\u00fala 583 AH \/ 4. j\u00fala 1187 n. l. Saladinove sily a sily jeho brata, kr\u00e1\u013ea al-Adila, r\u00fdchlo obsadili takmer v\u0161etky pobre\u017en\u00e9 mest\u00e1 ju\u017ene od Tripolisu: Acre, Bejr\u00fat, Sidon, Jaffu, C\u00e9zareu a A\u0161kelon. Komunik\u00e1cia latinsk\u00e9ho Jeruzalemsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva s Eur\u00f3pou bola preru\u0161en\u00e1 a v druhej polovici septembra 1187 n. l. Saladinove sily obliehali Jeruzalem. Jeho mal\u00e1 pos\u00e1dka ho nedok\u00e1zala br\u00e1ni\u0165 pred tlakom 60 000 mu\u017eov. Po \u0161iestich d\u0148och sa vzdal. 27. r\u00e1du Rajab v roku 583 po hid\u017ere \/ 12. okt\u00f3bra 1187 n. l. sa otvorili br\u00e1ny a nad Jeruzalemom sa vzt\u00fd\u010dila \u017elt\u00e1 z\u00e1stava sult\u00e1na Saladina.
Saladin sa k Jeruzalemu a jeho obyvate\u013eom spr\u00e1val ove\u013ea zhovievavej\u0161ie a miernej\u0161ie, ne\u017e sa k nim spr\u00e1vali kri\u017eiaci, ke\u010f takmer o storo\u010die sk\u00f4r vytrhli mesto z egyptskej nadvl\u00e1dy. Nedo\u0161lo k \u017eiadnym incidentom vr\u00e1\u017ed, rabovania ani ni\u010denia kostolov. P\u00e1d Jeruzalemsk\u00e9ho kr\u00e1\u013eovstva podnietil R\u00edm k za\u010datiu pr\u00edprav na tretiu kri\u017eiacku v\u00fdpravu s cie\u013eom znovudoby\u0165 Jeruzalem, ale t\u00e1 zlyhala.
Richard Levie srdce a tretia kri\u017eiacka v\u00fdprava
Dobytie Jeruzalema podnietilo tretiu kri\u017eiacku v\u00fdpravu, financovan\u00fa v Anglicku a \u010dastiach Franc\u00fazska \u0161peci\u00e1lnou da\u0148ou, ktor\u00e1 bola na Z\u00e1pade zn\u00e1ma ako Saladinova da\u0148. Kampa\u0148 viedli traja z najmocnej\u0161\u00edch eur\u00f3pskych kr\u00e1\u013eov tej doby: Richard Levie Srdce, anglick\u00fd kr\u00e1\u013e; Filip Augustus, franc\u00fazsky kr\u00e1\u013e; a Fridrich Barbarossa, nemeck\u00fd kr\u00e1\u013e a cis\u00e1r Sv\u00e4tej r\u00edmskej r\u00ed\u0161e. Ten druh\u00fd v\u0161ak po\u010das cesty zomrel a \u010fal\u0161\u00ed dvaja sa pripojili k obliehaniu Akka, ktor\u00e9 padlo v roku 587 AH \/ 1191 n. l. Bolo popraven\u00fdch tritis\u00edc moslimsk\u00fdch v\u00e4z\u0148ov vr\u00e1tane \u017eien a det\u00ed. 7. septembra 1191 sa Saladinove arm\u00e1dy stretli s kri\u017eiakov\u00fdmi arm\u00e1dami veden\u00fdmi Richardom v bitke pri Arsufe, v ktorej bol Saladin porazen\u00fd. Kri\u017eiaci v\u0161ak nedok\u00e1zali vtrhn\u00fa\u0165 do vn\u00fatrozemia a zostali na pobre\u017e\u00ed. V\u0161etky ich pokusy o dobytie Jeruzalema zlyhali. V roku 587 AH \/ 1192 n. l. Richard podp\u00edsal so Saladinom Ramlsk\u00fa zmluvu, pod\u013ea ktorej obnovil kri\u017eiacke Jeruzalemsk\u00e9 kr\u00e1\u013eovstvo na pobre\u017enom p\u00e1se medzi Jaffou a Tyrom. Jeruzalem bol otvoren\u00fd aj pre p\u00fatnikov. Kres\u0165anov.
Vz\u0165ah medzi Saladinom a Richardom bol pr\u00edkladom rytierstva a vz\u00e1jomnej \u00facty napriek ich vojenskej rivalite. Ke\u010f Richard ochorel na hor\u00fa\u010dku, Saladin mu poslal svojho osobn\u00e9ho lek\u00e1ra, ako aj \u010derstv\u00e9 ovocie a \u013ead na ochladenie n\u00e1pojov. Ke\u010f Richard pri\u0161iel o ko\u0148a v Arsufe, Saladin mu poslal dvoch.
Je zn\u00e1me, \u017ee Saladin a Richard sa nikdy nestretli osobne a \u017ee komunik\u00e1cia medzi nimi prebiehala p\u00edsomne alebo prostredn\u00edctvom poslov.
Jeho smr\u0165
Saladin mal v roku 589 AH \/ 1193 n. l. p\u00e4\u0165desiatsedem rokov, ale vy\u010derpanie a \u00fanava, ktor\u00e9 za\u017eil po\u010das konfront\u00e1cie s kri\u017eiakmi, oslabili jeho zdravie. Zostal v Jeruzaleme, k\u00fdm sa nedozvedel o odchode Richarda Levie Srdce. Potom sa venoval organiz\u00e1cii administrat\u00edvnych z\u00e1le\u017eitost\u00ed palest\u00ednskeho regi\u00f3nu, ale pr\u00e1ca ho tla\u010dila k pochodu na Damask. Z\u00e1rove\u0148 administrat\u00edvne probl\u00e9my a hromadenie organiza\u010dn\u00fdch \u00faloh, ktor\u00e9 nahromadil po\u010das \u0161tyroch rokov str\u00e1ven\u00fdch bojmi, si vy\u017eiadali odlo\u017eenie jeho n\u00e1v\u0161tevy Egypta a vykonanie p\u00fate had\u017ed\u017e a vy\u017eadovali od neho vynalo\u017eenie ve\u013ek\u00e9ho \u00fasilia na kompenz\u00e1ciu devast\u00e1cie sp\u00f4sobenej vojnami. Vo\u013en\u00fd \u010das tr\u00e1vil diskusiami s u\u010dencami o n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch z\u00e1le\u017eitostiach a niekedy chodil na po\u013eova\u010dku. Ka\u017ed\u00fd, kto ho videl koncom zimy, si v\u0161ak uvedomil, \u017ee jeho zdravie sa zr\u00fatilo. Za\u010dal sa s\u0165a\u017eova\u0165 na \u00fanavu a z\u00e1budlivos\u0165 a u\u017e nebol schopn\u00fd prij\u00edma\u0165 \u013eud\u00ed.
16. Safaru 589 AH \/ 21. febru\u00e1ra 1193 n. l. ho zasiahla \u017el\u010dov\u00e1 hor\u00fa\u010dka, ktor\u00e1 trvala dvan\u00e1s\u0165 dn\u00ed. Pr\u00edznaky choroby zn\u00e1\u0161al stato\u010dne a pokojne, vediac, \u017ee koniec sa bl\u00ed\u017ei. 24. Safaru \/ 1. marca upadol do k\u00f3my. Po rannej modlitbe v stredu 27. Safaru \/ 4. marca, zatia\u013e \u010do \u0161ejk Abu D\u017eafar, im\u00e1m triedy, pred n\u00edm recitoval Kor\u00e1n, a\u017e k\u00fdm nedo\u0161iel k ver\u0161u: {On je All\u00e1h, okrem ktor\u00e9ho niet boha, pozn\u00e1 nevidite\u013en\u00e9 aj vidite\u013en\u00e9}, Saladin otvoril o\u010di a usmial sa, jeho tv\u00e1r sa roz\u017eiarila a po\u010dul ho hovori\u0165: \u201ePravda...\u201c Potom i\u0161iel k svojmu P\u00e1novi do citadely v Damasku. Sudca al-F\u00e1dil a sudca-historik Ibn \u0160addad sa pustili do jeho pr\u00edprav, kazate\u013e z Damasku ho umyl, \u013eudia sa zhroma\u017edili v citadele, modlili sa nad n\u00edm a bol tam pochovan\u00fd. Sm\u00fatok sa \u0161\u00edril medzi mlad\u00fdmi aj star\u00fdmi. Potom jeho syn, kr\u00e1\u013e al-Afdal Ali, tri dni sm\u00fatil a poslal listy svojmu bratovi al-Az\u00edzovi Uthm\u00e1novi do Egypta, svojmu bratovi al-Z\u00e1hirovi Gh\u00e1z\u00edmu do Aleppa a svojmu str\u00fdkovi al-\u00c1dilovi do al-Karaku, ktor\u00ed sa z\u00fa\u010dastnili. Potom bol jeho majetok odhadnut\u00fd na jeden din\u00e1r a tridsa\u0165\u0161es\u0165 dirhamov. Nezanechal \u017eiadne in\u00e9 peniaze, ani hnute\u013en\u00e9, preto\u017ee v\u00e4\u010d\u0161inu svojho majetku minul na charitu.
Hoci \u0161t\u00e1t, ktor\u00fd Saladin zalo\u017eil, po jeho smrti dlho nevydr\u017eal, Saladin je v islamskom povedom\u00ed pova\u017eovan\u00fd za oslobodite\u013ea Jeruzalema a jeho postava in\u0161pirovala eposy, po\u00e9ziu a dokonca aj n\u00e1rodn\u00e9 vzdel\u00e1vacie osnovy arabsk\u00fdch kraj\u00edn. O jeho \u017eivote boli nap\u00edsan\u00e9 desiatky kn\u00edh a adaptovan\u00e9 boli divadeln\u00e9 hry, dramatick\u00e9 diela a \u010fal\u0161ie diela. Saladin je dodnes pova\u017eovan\u00fd za pr\u00edklad ide\u00e1lneho moslimsk\u00e9ho vodcu, ktor\u00fd rozhodne \u010delil svojim nepriate\u013eom, aby oslobodil moslimsk\u00e9 krajiny bez toho, aby obetoval rytierstvo a u\u0161\u013eachtil\u00fa mor\u00e1lku.
Z knihy Nezabudnute\u013en\u00ed vodcovia od majora Tamera Badra\u00a0<\/span><\/div>\t\t\t\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>\n\t\t\t\t<\/div>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

2 \u0641\u0628\u0631\u0627\u064a\u0631 2014\u00a0\u0627\u0644\u0646\u0627\u0635\u0631 \u0635\u0644\u0627\u062d \u0627\u0644\u062f\u064a\u0646 \u0627\u0644\u0623\u064a\u0648\u0628\u064a \u0647\u0648 \u0627\u0644\u0645\u0644\u0643 \u0627\u0644\u0646\u0627\u0635\u0631 \u0623\u0628\u0648 \u0627\u0644\u0645\u0638\u0641\u0631 \u064a\u0648\u0633\u0641 \u0628\u0646 \u0623\u064a\u0648\u0628 \u0628\u0646 \u0634\u0627\u0630\u064a \u0628\u0646 \u0645\u0631\u0648\u0627\u0646 \u0645\u0624\u0633\u0633 \u0627\u0644\u062f\u0648\u0644\u0629 \u0627\u0644\u0623\u064a\u0648\u0628\u064a\u0629 \u0641\u064a \u0645\u0635\u0631 \u0648\u0627\u0644\u0634\u0627\u0645\u060c \u0648\u0647\u0648 \u0641\u0627\u0631\u0633 \u0646\u0628\u064a\u0644 \u0648\u0628\u0637\u0644 \u0634\u062c\u0627\u0639 \u0648\u0642\u0627\u0626\u062f \u0645\u0646 \u0623\u0641\u0636\u0644 \u0645\u0646 \u0639\u0631\u0641\u062a\u0647\u0645 \u0627\u0644\u0628\u0634\u0631\u064a\u0629 \u0648\u0634\u0647\u062f \u0628\u0623\u062e\u0644\u0627\u0642\u0647 \u0623\u0639\u062f\u0627\u0624\u0647 \u0645\u0646 \u0627\u0644\u0635\u0644\u064a\u0628\u064a\u064a\u0646 \u0642\u0628\u0644 \u0623\u0635\u062f\u0642\u0627\u0626\u0647 \u0648\u0643\u0627\u062a\u0628\u0648\u0627 \u0633\u064a\u0631\u062a\u0647\u060c \u0625\u0646\u0647 \u0646\u0645\u0648\u0630\u062c \u0641\u0630 \u0644\u0634\u062e\u0635\u064a\u0629 \u0639\u0645\u0644\u0627\u0642\u0629 \u0645\u0646 \u0635\u0646\u0639 \u0627\u0644\u0625\u0633\u0644\u0627\u0645\u060c \u0625\u0646\u0647 \u0627\u0644\u0628\u0637\u0644 \u0635\u0644\u0627\u062d […]<\/p>","protected":false},"author":2,"featured_media":21866,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"_seopress_robots_primary_cat":"","_seopress_titles_title":"","_seopress_titles_desc":"","_seopress_robots_index":"","inline_featured_image":false,"_uf_show_specific_survey":0,"_uf_disable_surveys":false,"footnotes":""},"categories":[115],"tags":[],"class_list":{"0":"post-21865","1":"post","2":"type-post","3":"status-publish","4":"format-standard","5":"has-post-thumbnail","7":"category-115"},"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21865","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=21865"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/21865\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/21866"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=21865"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=21865"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/tamerbadr.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=21865"}],"curies":[{"name":"pracovn\u00fd list","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}