Zhrnutie toho, čo bolo spomenuté v kapitole o Pečati prorokov, nie o Pečati poslov

Zhrnutie toho, čo som spomenul ohľadom neplatnosti slávneho pravidla: (Každý posol je prorok, ale nie každý prorok je posol)

V prvom rade by som chcel zdôrazniť, že som nechcel napísať knihu „Očakávané posolstvá“ a keď som ju vydal, nechcel som diskutovať o tom, čo je v nej. Chcel som ju len vydať. Bohužiaľ, skĺzavam do bitiek, diskusií a hádok, do ktorých som sa nechcel pustiť, pretože veľmi dobre viem, že vstúpim do prehraného boja. Nakoniec to nie je môj boj, ale boj prichádzajúceho posla, ktorého ľudia budú popierať a obviňovať zo šialenstva, pretože im povie, že je poslom od Boha. Neuveria mu, kým nebude príliš neskoro a po smrti miliónov ľudí v dôsledku šírenia číreho dymu. Inými slovami, dokázanie pravdivosti toho, čo je v mojej knihe, sa nestane, kým nedôjde ku katastrofe a počas éry prichádzajúceho posla, ktorého Všemohúci Boh podporí jasnými dôkazmi.
Dôležité je, že som sa nechcel púšťať do bitiek s učencami z Al-Azhar Al-Sharif a opakovať to, čo sa stalo s mojím starým otcom šejkom Abdulom Muttalom Al-Saidim, ale bohužiaľ som do tejto bitky vtiahnutý. Budem sa však snažiť, ako najviac sa jej budem môcť vyhnúť a stiahnuť sa z nej, pretože to nie je moja bitka, ale bitka prichádzajúceho posla.

Začneme tu jediným vznešeným veršom, ktorý opisuje nášho majstra Mohameda ako Posla Božieho a Pečať prorokov, nie Pečať poslov: „Mohamed nie je otcom žiadneho z vašich mužov, ale je Poslom Božím a Pečaťou prorokov.“ Prostredníctvom tohto verša sa všetci zhodneme na tom, že náš majster Mohamed, mier a požehnanie s ním, je Pečaťou prorokov a že islamský zákon je konečným zákonom až do Súdneho dňa, takže nedochádza k jeho zmene ani zrušeniu až do Súdneho dňa. Rozpor medzi mnou a vami však spočíva v tom, že náš majster Mohamed, mier a požehnanie s ním, je tiež Pečaťou poslov.
Aby sme tento spor vyriešili, musíme poznať dôkazy moslimských učencov, že náš Majster Mohamed, mier a požehnanie s ním, je Pečaťou poslov a nie len Pečaťou prorokov, ako je uvedené v Koráne a Sunne.
Ibn Kathir ustanovil slávne pravidlo, ktoré sa medzi moslimskými učencami široko rozširovalo, a to: „Každý posol je prorok, ale nie každý prorok je poslom.“ Toto pravidlo bolo založené na vznešenom hadíse: „Posolstvo a proroctvo sa skončili, takže po mne už niet posla ani proroka.“ Potvrdil som, že tento hadís nie je mutawatir čo sa týka významu a znenia a že jeden z rozprávačov tohto hadísu bol učencami klasifikovaný ako pravdovravný, ale mal bludy. Iní povedali, že patrí medzi sporné hadísy, takže nie je platné akceptovať jeho hadís a nie je hodné, aby sme z neho vyvodzovali nebezpečnú vieru, že Prorok, mier a požehnanie s ním, je Pečaťou poslov.
Prichádzame sem, aby sme vysvetlili dôkazy o neplatnosti slávneho pravidla, ktoré šírili učenci a ktoré sa stalo pravidlom, o ktorom sa nedá diskutovať, pretože zneplatnenie tohto pravidla znamená zneplatnenie viery, že náš Majster Mohamed, mier a požehnanie s ním, je Pečaťou poslov, ako toto pravidlo hovorí: (Každý posol je prorok, ale nie každý prorok je poslom).
Aby som ušetril čas tým, ktorí chcú zhrnutie a vyvrátiť toto pravidlo jediným veršom zo Svätého Koránu, pripomínam vám Božie slová v súre Al-Hadždž: „A neposlali sme pred vami žiadneho posla ani proroka.“ Tento verš je jasným dôkazom toho, že existujú iba proroci a existujú iba poslovia, a nie je podmienkou, aby posol bol prorokom. Preto nie je podmienkou, aby Pečať prorokov bola zároveň Pečaťou poslov.
Toto zhrnutie je určené pre širokú verejnosť alebo pre tých, ktorí nemajú záujem čítať dlhé knihy či články, a pre tých, ktorí nepochopili a neuvažovali nad predchádzajúcim veršom, a pre učencov, ktorí veria v pravidlo Ibn Kathira, by si mali prečítať nasledujúce, aby pochopili neplatnosť tohto pravidla s niektorými dôkazmi, ktoré som spomenul vo svojej knihe, ale nie so všetkými. Ktokoľvek chce viac dôkazov, mal by si prečítať moju knihu, najmä prvú a druhú kapitolu.
Najdôležitejšia vec, ktorú som v mojej knihe stručne spomenula, je, že Všemohúci Boh posiela iba prorokov, ako boli proroci Adam a Idris, ktorí majú so sebou zákon, a tiež posiela iba poslov, ako sú traja poslovia spomenutí v súre Jasin, ktorí neprišli s knihou ani zákonom, a Všemohúci Boh tiež posiela poslov a prorokov, ako je náš pán Mojžiš, mier s ním, a náš pán Mohamed, nech ho Boh požehná a dá mu mier.

V tejto kapitole som spomenul, že posol je niekto, kto je poslaný k ľuďom, ktorí sú v opozícii, a prorok je niekto, kto je poslaný k ľuďom, ktorí sú v zhode.

Prorok je niekto, kto dostal zjavenie s novým zákonom alebo nariadením, alebo na doplnenie predchádzajúceho zákona alebo zrušenie niektorých jeho ustanovení. Medzi príklady patria Šalamún a Dávid, mier s nimi. Boli to proroci, ktorí vládli podľa Tóry a Mojžišov zákon nebol počas ich doby nahradený.
Všemohúci Alláh povedal: „Ľudstvo bolo jednou komunitou a potom Alláh poslal prorokov ako nositeľov radostnej zvesti a varovateľov a zoslal s nimi Písmo v pravde, aby rozsúdili medzi ľuďmi to, v čom sa rozchádzali.“ Úlohou prorokov je tu prinášať radostnú zvesť a varovať a zároveň im bol zoslaný zákon, t. j. ako sa modliť a postiť, čo je zakázané a ďalšie zákony.
Čo sa týka poslov, niektorí z nich majú za úlohu učiť veriacich Knihu a múdrosť a vykladať nebeské písma, niektorí varujú pred blížiacim sa trápením a niektorí kombinujú obe úlohy. Poslovia neprinášajú nový zákon.
Všemohúci Alláh povedal: {Pane náš, a pošli k nim posla spomedzi nich samých, ktorý im bude recitovať Tvoje verše a naučí ich Knihu a múdrosť a očistí ich.} Úlohou Posla je tu učiť Knihu a to je to, čo som spomenul v samostatnej kapitole vo svojej knihe, že existuje Posol, ktorého úlohou bude vykladať nejednoznačné verše Koránu a tie, ktorých výklady sa medzi moslimskými učencami líšia, v súlade so slovami Všemohúceho Alaha: {Či čakajú na niečo iné ako na jeho výklad? V Deň, keď príde jeho výklad.} [Korán 13:19], {Potom je naozaj na Nás jeho vysvetlenie.} [Korán 13:19] a {A určite sa o ňom dozviete po čase.}
Všemohúci Boh povedal: „Poslovia dobrých zvestí a varovaní, aby ľudstvo nemalo žiadnu námietku proti Bohu po posloch.“ A Všemohúci Boh povedal: „A nikdy netrestáme, kým nepošleme posla.“ Tu sú poslovia nositeľmi dobrých zvestí a varovateľmi, ale ich najdôležitejšou úlohou je varovať skôr, ako sa v tomto svete objaví znamenie trestu, ako to bolo napríklad poslaním Noema, Sáliha a Mojžiša.
Posol Prorok je ten, koho si Boh vyberá na dve veci: aby odovzdal konkrétne posolstvo neveriacim alebo bezstarostným ľuďom a aby odovzdal božský zákon tým, ktorí v neho veria, aby ho nasledovali. Príkladom toho je náš majster Mojžiš, mier s ním, ktorý bol poslom nášho Pána, Najvyššieho, k faraónovi, aby s ním poslal deti Izraela a ich exodus z Egypta. Tu bol náš majster Mojžiš, mier s ním, iba poslom a proroctvo k nemu ešte neprišlo. Potom prišla druhá fáza, ktorú predstavuje proroctvo. Všemohúci, Najvyšší, sľúbil Mojžišovi v určenom čase a zoslal mu Tóru, ktorá je zákonom detí Izraela. Tu ho náš Pán, Najvyšší, poveril úlohou odovzdať tento zákon deťom Izraela. Od tej doby sa náš majster Mojžiš, mier s ním, stal prorokom. Dôkazom toho sú slová Všemohúceho: „A spomeni v Knihe Mojžiša. On bol naozaj vyvolený a bol poslom a prorokom.“ Všimnite si tu, môj drahý čitateľ, že bol najprv poslom, keď išiel k faraónovi, a potom sa stal prorokom, keď opustil Egypt. Keď mu všemohúci Boh zjavil Tóru.
Podobne aj Pán poslov bol poslaný Bohom s posolstvom a zákonom, posolstvom pre neveriacich a zákonom pre tých z nich, ktorí ho nasledovali zo svetov. Preto bol náš Pán (Mohamed) poslom a prorokom.
Verš v Koráne, ktorý najjasnejšie vysvetľuje rozdiel medzi prorokom a poslom, je to, čo hovorí Všemohúci Boh: „A keď Boh vzal zmluvu od prorokov: ‚Čokoľvek som vám dal z Písma a múdrosti, a potom k vám prišiel posol potvrdzujúci to, čo je u vás, musíte mu veriť a podporovať ho.‘“ V tomto verši posol prišiel potvrdzujúc a nasledujúc knihy a zákony, ktoré priniesli proroci, a nepriniesol nový zákon, okrem prípadu posla alebo proroka, v takom prípade mal pri sebe zákon.
Vo svojej knihe som podrobne spomenul, že proroctvo je najvznešenejším postavením a najvyšším stupňom posolstva, pretože proroctvo zahŕňa odovzdávanie nového zákona, dopĺňanie predchádzajúceho zákona alebo vypúšťanie časti nariadení predchádzajúceho zákona. Príkladom toho je Boží prorok Ježiš, mier s ním, pretože veril v Tóru, ktorá bola zjavená Mojžišovi, mier s ním, a riadil sa ňou a neprotirečil jej, okrem niekoľkých vecí. Všemohúci Boh povedal: „A nasledovali sme v ich šľapajach Ježiša, syna Márie, potvrdzujúc to, čo bolo pred ním z Tóry. A dali sme mu Evanjelium, v ktorom bolo vedenie a svetlo a potvrdzujúce to, čo bolo pred ním z Tóry, a vedenie a poučenie pre bohabojných.“ [Al-Ma'idah]. A Všemohúci Boh povedal: {A potvrdzujúc to, čo prišlo predo mnou z Tóry, a aby som vám dovolil niečo z toho, čo vám bolo zakázané} [Al-Imran]. Takže prorok so sebou prináša zákon, zatiaľ čo iba posol zákon neprináša.
Tu sa dostávame k slávnemu pravidlu (že každý posol je prorok, ale nie každý prorok je posol), čo je názor väčšiny učencov. Toto pravidlo nepochádza z veršov Svätého Koránu, ani z výrokov Proroka (mier a požehnanie s ním) a nebolo odovzdané žiadnym z Prorokových (mier a požehnanie s ním) spoločníkov ani žiadnym z ich spravodlivých nasledovníkov, pokiaľ vieme. Toto pravidlo tiež vyžaduje zapečatenie všetkých typov posolstiev, ktoré Alah, Najvyšší, posiela stvoreniu, či už pochádzajú od anjelov, vetra, oblakov atď. Náš majster Michael je posol poverený riadiť dážď a Anjel smrti je posol poverený brať duše ľudí. Existujú poslovia od anjelov nazývaní Vznešení zapisovatelia, ktorých úlohou je uchovávať a zaznamenávať skutky služobníkov, či už sú dobré alebo zlé. Existuje mnoho ďalších anjelov-poslov, ako napríklad Munkar a Nakir, ktorí sú poverení súdom v hrobe. Ak predpokladáme, že náš majster Mohamed (mier a požehnanie s ním) je zároveň Pečaťou prorokov a poslov, potom neexistuje žiadny posol od Alaha, Najvyššieho, ktorý by napríklad bral ľudské duše a tak ďalej od poslov Alaha, Najvyššieho.
Medzi poslov Všemohúceho Boha patrí niekoľko stvorení, ako povedal Všemohúci Boh: „A uveď im príklad: spoločníkov mesta, keď k nemu prišli poslovia (13) Keď sme k nim poslali dvoch, ale oni ich popierali, tak sme ich posilnili tretím a povedali: „Veru, sme k vám poslami.““ (14) Tu Všemohúci Boh poslal troch poslov spomedzi ľudí, takže to neboli proroci a neprišli so zákonom, ale boli to len poslovia, ktorí mali odovzdať konkrétne posolstvo svojmu ľudu. Existujú aj iní poslovia, ktorí nie sú proroci, a Všemohúci Boh ich nespomenul vo Svojej Knihe, ako povedal Najvyšší: „A poslov, ktorých sme vám už spomenuli, a poslov, ktorých sme vám nespomenuli.“
Všemohúci Boh povedal: „Boh si vyberá poslov spomedzi anjelov a spomedzi ľudí.“ Tento verš obsahuje dôkazy o existencii poslov spomedzi anjelov, rovnako ako existujú poslovia spomedzi ľudí.
A tiež slová Všemohúceho: „Ó, spoločnosť džinov a ľudí, neprišli k vám poslovia spomedzi vás, ktorí vám recitovali Moje verše a varovali vás pred stretnutím s týmto vaším Dňom?“ Slovo „spomedzi vás“ označuje vyslanie poslov od džinov, rovnako ako boli vyslaní poslovia spomedzi ľudí.
Keďže výber proroka je obmedzený len na ľudí, prorok nikdy nemôže byť anjelom, iba človekom. Ani džinovia nemajú prorokov, iba poslov. Je to preto, že šaría, ktorú Všemohúci Alah zjavuje ľudstvu, je pre ľudstvo aj pre džinov. Preto v ňu musia veriť obaja. Džinov teda nájdete buď ako veriacich, alebo ako neveriacich. Ich náboženstvá sú rovnaké ako u ľudí; nemajú žiadne nové náboženstvá. Dôkazom toho je, že verili v nášho Majstra Mohameda, mier a požehnanie s ním, a nasledovali jeho posolstvo po vypočutí Koránu. Proroctvo je preto záležitosťou špecifickou len pre ľudí a vyskytuje sa iba u jedného z nich: u toho, komu Všemohúci Alah udelí šaríu, alebo kto príde podporiť šaríu tých, ktorí prišli pred ním. Toto je ďalší dôkaz, že proroctvo je najušľachtilejším a najvyšším stupňom proroctva, a nie naopak, ako si väčšina ľudí a učencov myslí.
Viera v platnosť známeho pravidla (že každý posol je prorok, ale nie každý prorok je posol) je v rozpore s tým, čo je uvedené v Koráne a Sunne. Je to zdedené a nesprávne pravidlo. Toto pravidlo bolo ustanovené len preto, aby dokázalo, že náš majster Mohamed je Pečaťou poslov a nie Pečaťou prorokov, ako je uvedené v Koráne a Sunne. Nie je dovolené tvrdiť, že toto pravidlo je špecifické len pre ľudí, pretože Všemohúci Boh nešpecifikoval slovo Posol len pre ľudí, ale toto slovo zahŕňa aj posla od ľudí, napríklad posla od anjelov a posla od džinov.
Pokračovanie v viere v tento princíp nás povedie k popieraniu prichádzajúceho posla, ktorý nás bude varovať pred mukami dymu. V dôsledku toho ho väčšina ľudí obviní zo šialenstva, pretože viera v tento falošný princíp je v rozpore s veršami Svätého Koránu. Dúfame, že sa zamyslíte nad tým, čo je uvedené v tomto článku, a ktokoľvek chce viac dôkazov, mal by si prečítať moju knihu Očakávané posolstvá pre tých, ktorí chcú dosiahnuť pravdu.

Poznámka

Tento článok je reakciou na jednoriadkový komentár od niekoľkých priateľov, ktorí sa ma pýtali, čo som povedal o (každý posol je prorok, ale nie každý prorok je posol)? Aby som im mohol odpovedať v komentári, nebudem schopný zhrnúť celý tento článok do jedného komentára, aby som im vysvetlil svoj pohľad, a nakoniec nájdem niekoho, kto ma obviňuje z vyhýbania sa odpovedi. Toto je reakcia na taký krátky komentár. Trvalo mi tri hodiny, kým som zhrnul to, čo bolo zahrnuté v malej časti mojej knihy, a preto dostávam veľa otázok a moja odpoveď na ne je, že odpoveď na otázku je dlhá a pre mňa ťažké ju zhrnúť.
Dúfam teda, že oceníte moje okolnosti a že sa nechcem pustiť do boja, ktorý nie je mojím bojom. Tiež nemôžem zhrnúť 400-stranovú knihu pre každého pýtajúceho sa, pokiaľ odpoveď nie je krátka a ja na ňu neviem odpovedať.