31. mája 2020

Včera, keď som čítal Korán, zastavil som sa pri štvrtom verši súry Ibrahim: „A neposlali sme posla, okrem toho, ktorý by im dal jasne vysvetliť jazyk jeho ľudu. Boh potom necháva z cesty, koho chce, a vedie, koho chce. A On je Mocný, Múdry.“
Keď som čítal tento verš, premohol ma stav hrôzy a niekoľkokrát som si ho znova prečítal. Zakaždým, keď som ho čítal, som si pamätal, že Mahdí bude posol. Mojou jedinou starosťou bolo odpovedať na otázku o mojej situácii a situácii ostatných moslimov, ktorí budú svedkami veľkého súženia. Kto sú tí, ktorých On zvedie na scestie a kto sú tí, ktorých Všemohúci Boh povedie? Aká je šanca, že Všemohúci Boh povedie mňa, keď sa objaví Mahdí? Ja som ten, kto hovorí, že Mahdí bude posol. Aká je šanca, že Boh povedie veriacich, že poslovia sa skončili a Všemohúci Boh nepošle ďalšieho posla?
Výsledok bude zrejme známy, ale nakoniec vedenie je z vôle Všemohúceho Boha a On ho udeľuje komukoľvek zo svojich služobníkov, komu chce. Takže volanie Mahdího, jeho posolstvo a jeho varovanie pred mukami dymu budú pre ľudí veľkou skúškou. Niektorí z nich zblúdia po tom, čo boli vedení, a niektorí z nich budú vedení Všemohúcim Bohom.
Ako bolo spomenuté vo vznešenom hadíse (Srdcia sú medzi dvoma Jeho prstami, On ich otáča, ako chce), tak ó Alláh, ó, Ten, Ktorý obracia srdcia, upevni moje srdce na Tvojom náboženstve.
Ó, Alláh, rozmnož moje vedomosti a nedovoľ, aby moje srdce odbočilo po tom, čo si ma usmernil.