Salman al-Farsi - Hľadač pravdy
Počas celého obdobia, ktoré som strávil písaním svojej knihy (Očakávané listy), až doteraz, mi príbeh ušľachtilého spoločníka Salmana Al-Farsiho nevyšiel z hlavy. Jeho príbeh bol pre mňa zdrojom inšpirácie a skutočným príkladom trpezlivosti a úsilia pri hľadaní pravdy. Salman, nech je s ním Alah spokojný, žil pred príchodom islamu medzi zoroastrizmom, kresťanstvom a judaizmom a pokračoval v hľadaní pravého náboženstva, až kým ho k nemu Alah nepriviedol. Nepodriadil svoju myseľ a srdce zdedeným tradíciám a viere svojej vlasti, ktorých by sa, keby sa ich držal až do svojej smrti, nestal medzi spoločníkmi Proroka, mier a požehnanie s ním. Nebol by vedený k náboženstvu islamu a zomrel by vo svojom polyteizme.
Hoci Salman Peržan vyrastal v Perzii uprostred uctievania ohňa, hľadal pravé náboženstvo a vydal sa hľadať Boha. Bol zoroastriánom, ale toto náboženstvo ho nepresvedčilo. Zistil však, že jeho predkovia sú mu oddaní, a tak ho prijal spolu s nimi. Keď sa jeho pochybnosti o náboženstve a náboženstve jeho rodiny zintenzívnili, Salman opustil svoju krajinu, Perziu, a migroval do Levantu, aby hľadal absolútnu náboženskú pravdu. Tam stretol mníchov a kňazov. Po dlhej ceste Salman dorazil ako otrok do Mediny. Keď počul o Prorokovi ﷺ, stretol sa s ním a po presvedčení o jeho posolstve konvertoval na islam.
Vznešený spoločník spomenul, že sa narodil ako Peržan v krajine Isfahán – v dnešnom Iráne – obyvateľom dediny zvanej Dži a jeho otec bol jej vládcom. Salmán vyrastal v aristokratickej rodine a žil vo večnom luxuse v Perzii. Jeho otec ho intenzívne miloval a bál sa o neho až do takej miery, že ho uväznil vo svojom dome. Salmán napredoval v zoroastrianizme, až kým sa nestal obyvateľom ohňa, zapaľoval ho a nenechával ho hodinu zhasnúť.
Jedného dňa ho otec požiadal, aby išiel na jeho farmu a postaral sa o ňu, pretože bol zaneprázdnený. Požiadal ho, aby nemeškal a nerobil si starosti. Salman cestou na farmu prešiel okolo kostola, kde sa ľudia modlili. Vošiel dnu a ohromili ho. Povedal: „Toto je, pri Bohu, lepšie ako náboženstvo, ktoré vyznávame.“ Neopustil ich, kým slnko nezapadlo.
Spýtal sa ich na pôvod tohto náboženstva a oni mu povedali, že pochádza z Levanty. Salman sa teda vrátil k otcovi a povedal mu, čo sa stalo, a že na neho toto náboženstvo zapôsobilo a myslel si, že je spútaný reťazami.
Salman rozprával: „Odkázal som kresťanom: ‚Ak k vám príde skupina kresťanských obchodníkov zo Sýrie, informujte ma o nich.‘ Tak k nim prišla skupina kresťanských obchodníkov zo Sýrie a oni ho informovali. Utiekol z domu svojho otca do Sýrie.“
Tam stretol jedného z asketických biskupov, ktorí boli na správnej ceste, a keď ho priblížila smrť, poradil mu, aby išiel k jednému z biskupov v Mosule, ktorý bol stále zbožný a čakal na misiu Proroka (mier a požehnanie Alaha s ním). Tak k nemu išiel a chvíľu u neho zostal, potom ho priblížila smrť a on mu poradil, aby išiel k jednému z biskupov z Nisibisu. To isté sa opakovalo, až kým sa nedostal k biskupovi z Amoria v Ríme, ktorý mu povedal o dobe Proroka (mier a požehnanie Alaha s ním). Biskup mu povedal: „Syn môj, pri Alahovi, nepoznám nikoho, kto by zostal taký, ako sme boli my. Prikazujem ti, aby si išiel k nemu, ale prišiel pre teba čas proroka. Bude poslaný zo Svätej svätyne a bude sa sťahovať medzi dvoma lávovými poľami do slanej krajiny s palmami. Bude mať znamenia, ktoré sa nedajú skryť. Medzi jeho plecami bude pečať proroctva. Bude jesť dary, ale nie almužnu. Ak sa ti podarí dostať do tej krajiny, urob tak, lebo jeho čas prišiel pre teba.“
Potom okolo Salmana prešla karavána z arabskej krajiny, a tak sa s nimi vydal hľadať Proroka konca časov, ale cestou ho predali Židovi a on dorazil do Mediny a podľa paliem spoznal, že je to mesto Proroka, mier a požehnanie s ním, ako mu ho opísal biskup.
Salman rozpráva príbeh o Prorokovom príchode do Mediny slovami: „Boh poslal Svojho Proroka, mier a požehnanie s ním, do Mekky a ja som sa o ňom nezmienil napriek otroctvu, v ktorom som bol, až kým Posol Boží, mier a požehnanie s ním, neprišiel do Kuby a ja som pracoval pre svojho spoločníka v jeho palmovom háji. Keď som počul správu o Prorokovom príchode, zišiel som dole a povedal som: ‚Čo je to za správu?‘ Môj pán zdvihol ruku a silno ma udrel so slovami: ‚Čo máš s tým spoločné? Choď si po svojej práci.‘“
Salman chcel overiť vlastnosti Proroka (mier a požehnanie s ním), o ktorých mu biskup povedal, a to, že nejedol almužnu, prijímal dary a že medzi jeho plecami bola pečať proroctva, okrem iných znamení. Preto išiel večer k Prorokovi (mier a požehnanie s ním), vzal si so sebou nejaké jedlo a povedal mu, že toto jedlo pochádza z almužny. Prorok (mier a požehnanie s ním) prikázal svojim spoločníkom jesť, ale on nejedol. Salman si uvedomil, že toto je jedno zo znamení.
Potom sa opäť vrátil k Prorokovi, mier a požehnanie s ním, nazbieral pre neho jedlo a povedal mu, že je to dar. Boží posol, mier a požehnanie s ním, ho zjedol a zjedli ho aj jeho spoločníci, takže vedel, že to bolo druhé znamenie.
Salman hľadal Pečať proroctva a o tom hovorí: „Potom som prišiel k Poslovi Alláha, mier a požehnanie s ním, keď nasledoval pohrebný sprievod. Mal som na sebe dva svoje plášte a on bol so svojimi spoločníkmi. Otočil som sa, aby som sa pozrel na jeho chrbát, či neuvidím pečať, ktorá mi bola opísaná. Keď ma videl, ako sa od neho odvraciam, vedel, že potvrdzujem niečo, čo mi bolo opísané, a tak si zhodil plášť z chrbta. Pozrel som sa na pečať a spoznal som ju, tak som na neho padol, pobozkal ju a plakal.“ Peržan Salman teda konvertoval na islam a napísal svojmu pánovi. Prorok, mier a požehnanie s ním, požiadal spoločníkov, aby mu pomohli. Salman bol oslobodený a zostal spoločníkom Proroka, mier a požehnanie s ním, nasledoval ho až do tej miery, že Prorok, mier a požehnanie s ním, povedal: „Salman je z nás, z rodiny Proroka.“
Salmánova cesta za pravdou bola dlhá a náročná. Prešiel zo zoroastrizmu v Perzii, potom ku kresťanstvu v Levante a nakoniec do otroctva na Arabskom polostrove, až kým ho Všemohúci Boh nepriviedol k Prorokovi, mier a požehnanie s ním, a k islamu.
Bože, zjednoť ma s ním a jeho spoločníkmi, nech je s nimi Boh spokojný, v najvyššom raji.