Sultán Murad I.
Mučeník poľa

Sultán Murad I., syn sultána Orhana, počas svojej vlády ovládli Osmani mesto Edirne (762 AH = 1360 n. l.) a urobili z neho hlavné mesto svojho štátu. V bitkách pri Martize v roku (764 AH = 1363 n. l.) porazil byzantsko-bulharskú alianciu a v roku (791 AH = 1389 n. l.) porazil aj križiacku alianciu v Kosove, kde zomrel umučením.

Jeho výchova a prevzatie moci
Sultán Murad I. sa narodil v roku 726 AH = 1326 n. l., v roku, keď sa jeho otec ujal moci. Moci sa ujal po smrti svojho otca, Orhana bin Osmana, v roku 761 AH = 1360 n. l. V tom čase mal 36 rokov a jeho vláda trvala 30 rokov.

Murad I. bol statočný, bojovný, štedrý a nábožensky založený muž. Miloval poriadok a dodržiaval ho, bol spravodlivý k svojim poddaným a vojakom. S vášňou sa venoval dobývaniu a budovaniu mešít, škôl a úkrytov. Mal po svojom boku skupinu najlepších vodcov, odborníkov a vojenského personálu, z ktorých vytvoril radu pre svojich poradcov. Súčasne expandoval do Malej Ázie a Európy.

Dobytia Murada I.
V Európe sultán Murad I. zaútočil na majetky Byzantskej ríše a potom v roku 762 AH = 1360 n. l. dobyl mesto Edirne. Toto mesto malo strategický význam na Balkáne a bolo druhým najväčším mestom Byzantskej ríše po Konštantínopole. Murad z tohto mesta urobil hlavné mesto Osmanskej ríše od roku 768 AH = 1366 n. l.
Osmanské hlavné mesto sa tak presunulo z Ázie do Európy a Edirne sa stalo hlavným mestom islamu. Muradovým cieľom pri tomto presune bolo niekoľko vecí, vrátane:
1. Využitie sily vojenských opevnení Edirne a jeho blízkosti k miestu džihádistických operácií.
2- Muradova túžba anektovať európske regióny, ku ktorým sa dostali počas svojho džihádu a v ktorých sa usadili.
3. Murad zhromaždil v tomto hlavnom meste všetky prvky rozvoja štátu a princípy riadenia. Vznikli v ňom triedy zamestnancov, armádne oddiely, skupiny právnikov a náboženských učencov. Boli zriadené súdy a vybudované civilné školy a vojenské inštitúty na výcvik janičiarov.
Edirne si udržalo toto politické, vojenské, administratívne, kultúrne a náboženské postavenie až do roku 857 AH = 1453 n. l., keď Osmani dobyli Konštantínopol a stali sa hlavným mestom ich štátu.

Križiacka aliancia proti Muradovi I.
Bitka pri Martize
Sultán Murad pokračoval vo svojom džiháde, kázaní a dobývaní území v Európe. Jeho armáda sa vydala na dobytie Macedónie a jeho víťazstvá mali ďalekosiahle následky. Vznikla európsko-balkánska križiacka aliancia, ktorú požehnal pápež Európa V. a ktorej súčasťou boli Srbi, Bulhari, Maďari a obyvatelia Valašska. Členské štáty križiackej aliancie dokázali zhromaždiť armádu šesťdesiattisíc vojakov. Osmanský veliteľ Lala Šahin sa im postavil proti sile menšej ako spojenecké sily. Stretol sa s nimi neďaleko Írmenu na rieke Martiza, kde sa odohrala hrozná bitka a spojenecká armáda bola porazená. Dvaja srbskí kniežatá utiekli, ale utopili sa v rieke Martiza. Uhorský kráľ zázračne unikol smrti. Medzitým bol sultán Murad zaneprázdnený bojmi v Malej Ázii, kde dobyl niekoľko miest. Potom sa vrátil do svojho sídla, aby zorganizoval územia a krajiny, ktoré dobyl, ako je zvykom múdreho vodcu.
Osmanské víťazstvo na rieke Martiza malo dôležité výsledky, vrátane:
1. Dobyli oblasti Trácie a Macedónska a dostali sa do južného Bulharska a východného Srbska.
2- Mestá a majetky Byzantskej ríše, Bulharska a Srbska začali padať do ich rúk ako jesenné lístie.

Prvá zmluva medzi Osmanskou ríšou a kresťanskými krajinami
Ako Osmanská ríša silnela, jej susedia, najmä tí slabší, sa začali báť. Raguská republika, republika s výhľadom na Jadranské more, prevzala iniciatívu a vyslala poslov k sultánovi Muradovi, aby s ním uzavrela priateľskú a obchodnú zmluvu. V nej sa zaviazali platiť ročný tribút vo výške 500 zlatých dukátov. Bola to prvá zmluva uzavretá medzi Osmanskou ríšou a kresťanskými krajinami.

Bitka o Kosovo
Sultán Murad prenikol na Balkán sám a prostredníctvom svojich veliteľov, čo vyprovokovalo Srbov, ktorí sa viackrát pokúsili využiť sultánovu neprítomnosť v Európe na útok na osmanské armády na Balkáne a v okolitých oblastiach. Nepodarilo sa im však dosiahnuť žiadne významné víťazstvá nad Osmanmi. Srbi, Bosniaci a Bulhari sa preto spojili a pripravili veľkú európsku križiacku armádu na boj proti sultánovi, ktorý dorazil so svojimi dobre pripravenými armádami do kosovskej oblasti Balkánu.

Jednou z pamätných udalostí je, že minister sultána Murada niesol so sebou kópiu Koránu. Neúmyselne ju otvoril a narazil na tento verš: „Ó, Prorok, vyzývaj veriacich k boju. Ak vás bude dvadsať trpezlivých, prekonajú dvesto, a ak vás bude sto, prekonajú tisíc neveriacich, pretože sú to ľudia, ktorí nechápu.“ (Al-Anfal: 65). Radoval sa z víťazstva a moslimovia sa radovali s ním. Čoskoro vypukli boje medzi oboma armádami, ktoré sa zintenzívnili a bitka sa zintenzívnila. Vojna sa skončila presvedčivým a rozhodným víťazstvom moslimov.

Mučeníctvo sultána Murada
Po víťazstve v Kosove si sultán Murad prezrel bojisko, prechádzal sa medzi radmi mŕtvych moslimov a modlil sa za nich. Skontroloval aj zranených. Medzitým sa k sultánovi vrhol srbský vojak, ktorý predstieral, že je mŕtvy. Stráže ho dokázali zatknúť, ale on predstieral, že sa chce so sultánom porozprávať a z jeho rúk vyhlásiť svoju konverziu na islam. V tom momente sultán dal strážam znamenie, aby ho prepustili. Predstieral, že chce sultánovi pobozkať ruku, a rýchlym pohybom vytiahol otrávenú dýku a sultána bodol. Sultán Murad bol umučený - nech sa nad ním Boh zmiluje - 15. šaabanu 791 AH = 30. júla 1389 n. l. Janičiari srbského vojaka okamžite zabili.

Posledné slová sultána Murada
Tento veľký sultán zomrel umučeníckou smrťou vo veku 65 rokov. Jeho posledné slová boli: „Keď odchádzam, môžem len ďakovať Bohu. On je Znalec neviditeľného, Prijímateľ modlitieb núdznych. Svedčím, že niet boha okrem Boha a nikto si nezaslúži vďaku a chválu okrem Neho. Môj život sa blíži ku koncu a videl som víťazstvo vojakov islamu. Poslúchajte môjho syna Jazída, nemučte väzňov, neubližujte im a neokrádajte ich. Od tejto chvíle zverujem vás a našu veľkú víťaznú armádu Božiemu milosrdenstvu, pretože On je Ten, kto chráni náš štát pred všetkým zlom.“

Sultán Murad I. viedol osmanský ľud tridsať rokov s múdrosťou a zručnosťou, akú nemal žiadny iný štátnik svojej doby. Byzantský historik Halko Nedelas o Muradovi I. povedal: „Murad vykonal mnoho dôležitých úloh. Zviedol 37 bitiek, v Anatólii aj na Balkáne, a z každej z nich vyšiel víťazne. So svojimi poddanými zaobchádzal so súcitom bez ohľadu na rasu alebo náboženstvo.“

Francúzsky historik Krinard o ňom hovorí: „Murad bol jedným z najväčších mužov osmanskej dynastie a ak ho hodnotíme osobne, zistíme, že je na vyššej úrovni ako všetci európski vládcovia počas jeho vlády.“

Murad I. zdedil po svojom otcovi rozsiahly emirát s rozlohou 95 000 štvorcových kilometrov. Po jeho mučeníckej smrti prevzal jeho syn Bajazid tento osmanský emirát, ktorý dosiahol 500 000 štvorcových kilometrov. Inými slovami, za približne 29 rokov sa jeho rozloha viac ako päťnásobne zväčšila oproti tomu, čo mu zanechal jeho otec Orhan.

Prosba sultána Murata pred vypuknutím bitky na Kosove
Sultán Murad vedel, že bojuje v ceste Alaha a že víťazstvo pochádza od Neho. Preto často prosil a naliehal na Alaha, úpenlivo ho prosil a vkladal v Neho svoju dôveru. Z jeho pokornej prosby sa dozvedáme, že sultán Murad poznal svojho Pána a uvedomoval si význam otroctva. Sultán Murad vo svojej prosbe k svojmu Pánovi hovorí: „Ó Alláh, ó Najmilosrdnejší, ó Pane nebies, ó Ty, ktorý prijímaš prosby, nezneucti ma. Ó Najmilosrdnejší, ó Najmilosrdnejší, vypočuj tentoraz prosbu Svojho úbohého služobníka. Zošli na nás hojný dážď a rozožeň oblaky temnoty, aby sme videli nášho nepriateľa, veď my nie sme nič iné ako Tvoji hriešni služobníci. Ty si Darca a my sme Tvoji úbohí.“ „Nie som nič iné ako Tvoj úbohý, prosebný služobník a Ty si Vševediaci, ó, Znalec neviditeľného a tajomstiev a toho, čo srdcia skrývajú. Nemám žiadny cieľ pre seba, ani žiadny záujem, ani nehľadám zisk. Túžim len po Tvojej priazni, ó, Alláh, ó, Vševediaci, ó, Prítomný v celej existencii. Obetujem svoju dušu za Teba, tak prijmi moju nádej a nedovoľ, aby boli moslimovia porazení nepriateľom. Ó, Alláh, ó, Najmilosrdnejší z milosrdných, neurob ma príčinou ich smrti; radšej ich urob víťaznými. Obetujem svoju dušu za Teba, ó, Pane. Túžil som a vždy som túžil byť umučený za vojakov islamu, tak nedovoľ, aby som videl ich utrpenie, ó, môj Bože, a dovoľ mi, ó, môj Bože, aby som bol tentoraz umučený pre Teba a pre Tvoju priazeň.“

V inom rozprávaní: „Ó, môj Bože, prisahám na Tvoju slávu a majestátnosť, že nehľadám tento pominuteľný svet pre svoj džihád, ale hľadám Tvoju priazeň a nič iné ako Tvoju priazeň, ó, môj Bože. Prisahám na Tvoju slávu a majestátnosť, že som džihád v Tvojej veci, tak zväčši moju česť tým, že zomriem v Tvojej veci.“

V inom rozprávaní: „Ó, môj Bože a môj Pane, prijmi moju prosbu a moju modlitbu a zošli na nás, Svojím milosrdenstvom, dážď, ktorý uhasí prach búrok okolo nás, a ponor nás do svetla, ktoré rozptýli temnotu okolo nás, aby sme mohli vidieť miesto, kde sa nachádza náš nepriateľ, a bojovať s ním kvôli oslave Tvojho vznešeného náboženstva.“
Môj Bože a môj Pán, tvoje je kráľovstvo a moc. Ty ich dávaš, komu chceš zo svojich služobníkov. Ja som tvoj bezmocný a úbohý služobník. Ty poznáš moje tajomstvá a moje verejné skutky. Prisahám na tvoju slávu a majestátnosť, že vo svojom boji nehľadám trosky tohto pominuteľného sveta, ale hľadám tvoje potešenie a nič iné ako tvoje potešenie.
Môj Bože a môj Pán, prosím Ťa pre slávu Tvojej vznešenej tváre, aby si ma urobil obetou za všetkých moslimov a nie príčinou záhuby žiadneho moslima pre inú cestu, než je Tvoja priama cesta.
Môj Bože a môj Majster, ak moje mučeníctvo zachráni moslimskú armádu, potom ma nezbavuj mučeníctva v Tvojej veci, aby som si mohol užívať Tvoju spoločnosť, a aká dobrá spoločnosť je Tvoja spoločnosť.
„Bože môj a Pane môj, poctil si ma tým, že si ma viedol cestou džihádu vo Svojej veci, tak rozmnož moju česť tým, že zomrieš vo Svojej veci.“

Táto pokorná prosba je dôkazom toho, že sultán Murad poznal Všemohúceho Boha a že splnil podmienky vyhlásenia monoteizmu (niet boha okrem Boha) a jeho konanie a život tieto podmienky splnil.

Sultán Murad pochopil pravdu viery a slovo monoteizmu a okúsil jeho účinky vo svojom živote. Takto sa mu vštepila hrdosť a dôstojnosť, prameniace z viery v Boha. Presvedčil sa, že nikto nie je prospešný okrem Boha - Všemohúceho; On je Darcom života a smrti a On je Vlastníkom vlády, autority a zvrchovanosti. Preto zo svojho srdca odstránil všetok strach okrem Neho - Všemohúceho. Neskláňal hlavu pred žiadnym stvorením, ani sa k Nemu neprosil, ani sa nedal zastrašiť svojou pýchou a veľkosťou; pretože si bol istý, že Boh je Všemohúci, Veľký. Viera v Boha mu dala veľkú silu odhodlania a odvahy, trpezlivosť a neochvejnosť, dôveru a túžbu po najvyšších veciach; hľadal Jeho potešenie - Všemohúceho. Takže v bitkách, ktoré bojoval, bol taký neochvejný ako neochvejné hory a bol si pevne istý, že jediným vlastníkom jeho samého a jeho bohatstva je Boh - Všemohúci. Preto mu nevadilo obetovať všetko, drahé alebo lacné, kvôli potešeniu svojho Pána.

Sultán Murad žil pravdu viery; preto sa vrhol na arény džihádu a obetoval všetko, čo mal, kvôli volaniu k islamu.

Keď sme boli skvelí
Z knihy Nezabudnuteľní vodcovia od Tamera Badra