Vízia: Potom, čo som dvakrát vykonal modlitbu Istikhara a opakovane som prosil Alaha, aby ma viedol po ktorej ceste si mám zvoliť? Mám pokračovať tak, ako to je, alebo mám predložiť svoju knihu (Očakávané posolstvá) časopisu Al-Azhar Al-Sharif? Potom, čo som deň predtým publikoval článok, v ktorom som sa ľudí pýtal na ich názor na predloženie mojej knihy časopisu Al-Azhar Al-Sharif, väčšina názorov súhlasila s mojím názorom, že moju knihu Očakávané posolstvá časopisu Al-Azhar Al-Sharif nemám predložiť, pretože by ju neprijali.
Chcel som sa vyhnúť boju s Al-Azharom Al-Sharifom, ale mal som túto víziu. Dúfam, že ju viete interpretovať, pretože od jej interpretácie budú závisieť moje osudové rozhodnutia.
Videl som sa, ako skáčem z bytu mojej matky v Menial El-Rawda z tretieho poschodia na zem a dotýkam sa zeme iba dvoma nohami bez toho, aby som sa dotýkal zeme celým telom a bez toho, aby sa mi niečo stalo. Potom som chodil a ľudia boli z toho ohromení, napriek tomu, že predo mnou z výšky iba troch metrov skočilo dievča, ktoré bolo následne hospitalizované. Táto scéna ma priviedla k šejkovi Ahmedovi El-Tayebovi, veľkému imámovi z Al-Azharu. Spýtal som sa ho: „Boli by ste spokojní, keby moslimovia interpretovali verš v súre Al-Ahzab: ‚Mohamed nie je otcom žiadneho z vašich mužov, ale je poslom Alaha a pečaťou prorokov‘“ tak, že keďže náš Majster Mohamed ﷺ je pečaťou prorokov, je aj pečaťou poslov?“ Predložil som mu niekoľko dôkazov na podporu môjho názoru a on povedal: „Poďte ku mne domov so svojím oponentom, aby sme sa o tejto veci mohli porozprávať.“ Nechal som ho bosého, takže moje topánky a ponožky boli na streche mikrobusu. Vyliezol som do autobusu, vzal som si ich a obul som si ich, aby som sa pripravil na návštevu šejka Ahmeda El-Tayeba v jeho dome. Nepamätám si, či som si topánky a ponožky vyzul kvôli umývaniu alebo nie. Vízia sa skončila, takže prosím o jej interpretáciu. Mám teraz ísť za šejkom Ahmedom El-Tayebom, veľkým imámom Al-Azharu, aby som mu ukázal svoju knihu, aj keď nechcem?