Moja prvá vízia bola, v ktorej ma navštívil milovaný Mustafa.
Na strednej škole som mal veľmi blízko k Všemohúcemu Bohu a prial som si zomrieť v tomto veku s čistým štítom a bez hriechov. Niekoľkokrát som v snoch videl Ježiša, pokoj s ním, a prial som si vidieť milovaného Mustafu, nech ho Boh žehná a daruje mu pokoj, a veľa som sa modlil k Všemohúcemu Bohu, aby ma Mustafa navštívil v snoch.
Dlho som čakal na to, aby som uvidel milovaného Mustafu, a keď som už v to stratil nádej, navštívil ma, chvála Bohu. Mal som asi 15 rokov a na toto videnie doteraz nikdy nezabudnem.
V prvom videní som videl, ako kráčam s otcom a bratom po ceste, kde nejakí ľudia bežali opačným smerom. Keď sme sa ich spýtali, prečo bežia, povedali nám, že k tejto mešite prišiel Boží posol, nech ho Boh požehná a dá mu pokoj. Tak sme sa s otcom, bratom a ja vybrali do mešity, kde sme našli Proroka, nech ho Boh požehná a dá mu pokoj, ako sedí za kazateľnicou a vedľa neho Spoločníkov, všetci oblečení v bielych rúchach. Našli sme ľudí sedieť od zadnej polovice mešity a medzi nimi a Prorokom, nech ho Boh požehná a dá mu pokoj, bolo prázdne miesto, kde nikto nesedel. Môj otec, brat a ja sme sedeli s ľuďmi a hanbil som sa sedieť vpredu. Potom mi Prorok pokynul, aby som prišiel dopredu a sadol si dopredu. Pozrel som sa doprava a doľava v nádeji, že tam je niekto iný ako ja, komu Prorok, nech ho Boh požehná a dá mu pokoj, pokynul, aby prišiel bližšie. Potom to Prorok, nech ho Boh požehná a dá mu pokoj, potvrdil a znova mi pokynul. Posunul som sa trochu dopredu a sadol si k prvému z tých, ktorí sedeli pred ním. Prorok mi zopakoval pokyn, aby som prišiel dopredu, až kým som nebol najbližšie k nemu. Potom si ostatní ľudia sadli za mňa. Začal som premýšľať o Poslovi, nech ho Boh žehná a daruje mu pokoj, a o ostatných Spoločníkoch. Toto videnie skončilo a ja som sa zobudil a nemohol som spať. Okamih môjho šťastia, že ho vidím.