Váhal som s napísaním tejto vízie, pretože som sa dostal do stavu zúfalstva ohľadom armády, čo ma núti cítiť, že cieľ oslobodenia al-Aksá teraz nie je jednou z jej priorít, ale sláva Bohu, ktorý mení podmienky. Je možné, že v blízkej budúcnosti sa naša situácia zmení z jedného extrému do druhého a táto vízia obsahuje volanie Všemohúceho Boha. Ako som vám už povedal, zaujíma ma interpretácia akejkoľvek vízie, ktorá obsahuje meno Všemohúceho Boha alebo prorokov, a dúfam, že táto vízia nebude interpretovaná tak, že som armádu oklamal, aby sa k nej vrátila, pretože o to vôbec nejde.

Vízia

V deň, ktorý sa nazýval Deň pochodu za oslobodenie al-Aksá a za vojnu, som bol na veľmi veľkom námestí plnom egyptských civilistov. Stál som medzi týmito davmi, trochu vzadu na ľavej strane, oblečený v civilnom oblečení ako oni. Posúval som sa dopredu a snažil som sa ich usporiadať, ale nevenovali mi pozornosť ani sa na mňa nepozreli. Tieto veľké davy natáčali televízne kanály a médiá, tak som začal vyzývať civilistov, aby každý, kto nosí zbraň, bol vpredu, ale nevidel som žiadneho civilistu so zbraňou, ktorý by postúpil dopredu.
Zrazu vstúpila na námestie z ľavej strany pred davom skupina egyptských vojakov, ozbrojených a oblečených v uniformách egyptských komand jednotným vojenským krokom. Dal som im signál, aby zmenili smer a otočili sa k al-Aksá. Zároveň som začal skandovať a hovoriť „Alláh, Alláh, Alláh“, aby to opakovali s každým vojenským krokom, ktorý urobili vpred. V skutočnosti sa na mňa pozreli a s každým krokom skandovali „Alláh, Alláh, Alláh“. Počet komandových skupín, ktoré vstupovali na námestie, sa zvyšoval, až kým sa ich počet nestal veľmi veľkým. Námestie sa zaplnilo armádnymi silami vpredu a za nimi veľkým počtom civilistov.